premonštráti na slovensku

Dejiny opátstva v Jasove

Počiatky premonštrátov v Uhorsku 

Počiatok dejín premoštrátov v Uhorsku môžeme rámcovo včleniť do prvej polovice 12. storočia. Podľa rádovej tradície prví premonštráti prišli do Uhorska okolo roku 1130 ešte počas života zakladateľa Rádu svätého Norberta. Prví členovia sa usadili vo Veľkom Varadíne (dnešná Oradea, Rumunsko).

Jasov bol založený ako dcérsky kláštor z Veľkého Varadína v druhej polovici 12. storočia pred rokom 1173. Žiaľ, nedá sa presnejšie určiť rok založenia, pretože nie sú zachované písomné doklady. Prvýkrát sa Jasovský kláštor nepriamo spomína v roku 1173, kedy je písomne doložený premonštrátsky kláštor v Garábe (Maďarsko), ktorý bol dcérskym kláštorom Jasova. Prvýkrát sa priamo premonštrátsky kláštor v Jasove spomína v roku 1243. V roku 1241 prenikli Košickou kotlinou až do Jasova Tatári, ktorým sa pripisuje zničenie miestneho archívu. V roku 1255 prepošt Albert  II. využil pobyt kráľa Bélu IV. na Turnianskom hrade a získal od kráľa novú zakladaciu listinu, kde boli zhrnuté staré majetkové práva aj s novými donáciami. I napriek snahe prepošta Alberta konsolidovať prepošstvo i ďalší prepošti museli vynaložiť veľkú snahu o zachovanie starých práv a zároveň rešpektovanie nových. Až listina kráľa Ondreja III. z roku 1290 zaručila prepoštovi a konventu na území majetkov kláštora slobodné dolovanie rudy (okrem striebra).

Po porážke Matúša Čáka Trenčianskeho kráľ Karol I. začal budovať opevnený hrad na Jasovskej skale. I napriek rôznym sporom hrad aj s jaskyňami, ktoré sa nachádzajú pod hradnou skalou poslúžili veľakrát pre premonštrátsky konvent a miestnych obyvateľov ako miesto útočišťa pri vojenských operáciách. I v súčasnosti môžeme vidieť ešte niekoľko kameňov z hradného múru. V 14. storočí sa uhorskí panovníci snažili o rozvoj baníctva, preto Karol Róbert odňal časť majetku prepošstvu a daroval ich mestám Smolníku a Gelnici s tým, že prepošstvo dostane náhradné majetky. Prepošstvo náhradu získalo až za Ľudovíta Veľkého, ktorý v roku 1358 daroval prepošstvu neobmedzené využitie rudného bohatstva, teda aj striebra na celom území Jasovského prepošstva. Týmto bol položený základ baníctva v Jasovskej oblasti. Zásahy zo strany panovníkov sa neobmedzovali len na majetkové záležitosti, ale panovníci ako patróni zasahovali do voľby prepošta, poprípade vymenovali svojich priaznivcov do úradu Jasovského prepošta. Tak sa stalo napríklad v roku 1411, keď kráľ Žigmund Luxemburský vymenoval svojho dvorného kaplána Mikuláša za Jasovského prepošta. Jasovský konvent (kláštor) bol vtiahnutý i do vojenských operácii v Uhorsku. Z príkazu kráľa Žigmunda Luxemburského bol Jasovský kláštor v roku 1421 prebudovaný na vojenskú pevnosť s vodnou priekopou. I napriek snahe udržať kláštor v rukách priaznivcov kráľa sa opevnený kláštor dostal do rúk mnohých dobyvateľov.

 V 15. storočí v rokoch 1440-1447 obsadil kláštor so svojím vojskom Ján Jiskra a po roku 1455 obsadil kláštor Ján Talafúz na čele bratríckych vojsk. Kláštor  bol po týchto vojenských akciách  v dezolátnom stave a až na zásah Kráľa Mateja Korvína, ktorý daroval v roku 1465 na obnovu kláštora všetky kráľovské príjmy z Novohradskej župy. Po obnovení kláštora sa rehoľníci vrátili naspäť, kde pôsobili do roku 1552. Po roku 1552 rapídne klesol počet členov na dvoch, ktorí nakoniec kláštor opustili. Keďže Jasovské prepošstvo bolo kráľovského založenia, kráľ ako patrón udeľoval Jasovské prepošstvo ako benefícium rôznym cirkevným a svetským hodnostárom. Toto obdobie v rozmedzí rokov 1552-1699 sa nazýva obdobie komendátorov (správcov). V rokoch 1613-14 sa do Jasova presťahovala jágerska kapitula z Košíc s jágerským biskupom. Najvýznamnejší z jágerských biskupov, ktorí sídlili v Jasove bol Benedikt Kišdy, ktorý vydal v Jasove 20. februára 1657 zakladaciu listinu Košickej univerzity. I v tomto období jasovský kláštor prežil niekoľko vojenských prepadov. V roku 1619 Jasov prepadli vojská Gabriela Betlena a v roku 1685 vojská Imrich Tökölyho. Posledný jasovský komendátor Juraj Feneši, jágerský biskup prestaval a obnovil Jasovský kláštor. Napriek snahám premonštrátskych kláštorov v Rakúsku, počas celého 17. storočia, získať premonštrátske kláštory a majetky v Uhorsku, sa toto podarilo až v roku 1697, kedy Jasov získal premonštrátsky kláštor v Pernegu v Rakúsku. Česká premonštrátska cirkária odkúpila premonštrátske majetky v Uhorsku v roku 1700. V roku 1703 odkúpil premonštrátsky kláštor v Louke (na Morave) všetky premonštrátske majetky jasovského a leleského prepošstva.

Oživenie rehole v Jasove v 18. storočí

K oživeniu rehoľného života v Jasove došlo až v roku 1711, kedy tu bola vyslaná prvá komunita. V roku 1745 bol do Jasova vyslaný nový prepošt administrátor Andrej Sauberer. Mal výnimočné obchodné nadanie, čo mu pomohlo konsolidovať ekonomiku kláštora v Jasove. V roku 1768 vrátil dlh materskému kláštoru v Louke a začal sa domáhať samostatnosti od materského kláštora. Andrej Sauberer povolal do Jasova významných rakúskych umelcov a majstrov, ktorí na mieste starého gotického kláštora vybudovali nový barokový kláštorný komplex. Architektom kláštora bol Anton Pilgram, fresky, oltárne maľby vyhotovil Ján Lukáš Kraker, sochy, štuku a mramorovanie vytvoril Ján Hennevogel, a výkonným staviteľom bol Anton Salzgeber. Stavba bola ukončená v roku 1766, kedy bol posvätený oltár s kostolom. Podľa tradície stavba trvala 20 rokov. Andrej Sauberer sa zapájal aj do kultúrneho rozvoja regiónu. Získal si na svoju stranu časť miestnej šľachty a úradníkov.

Mária Terézia osamostatnila Jasov od materského kláštora v roku 1769, čo bolo potvrdené aj proklamáciou uhorských stavov 19. novembra 1770. V roku 1774 ho Mária Terézia menovala za svojho dvorného radcu. Za Jozefa II. došlo v Uhorsku k zrušeniu viacerých rádov, medzi nimi i premonštrátov 26. marca 1787, i napriek tomu, že jasovskí premonštráti prevzali po zrušení jezuitov gymnázium v Rožňave. Členovia rádu ešte istý čas žili v kláštore, ale v roku 1792 bol kláštor zabratý a v tomto období došlo k vypuknutiu požiaru v kláštore a prelatúre.

Začiatkom 19. storočia dochádza na cisárskom dvore k prehodnoteniu krokov kráľa Jozefa II. V roku 1802 začala pracovať komisia na obnovenie aspoň niektorých premonštrátskych kláštorov. Obnovili sa dva, v Jasove a v Csorne. K Jasovu bol pričlenený kláštor v Lelesi a vo Veľkom Varadíne. Jednou z podmienok k obnoveniu činnosti rádu bolo prevzatie pedagogickej činnosti na štyroch gymnáziách. František I. vydal 12. marca 1802 dekrét, ktorým obnovil činnosť premonštrátov v Uhorsku. Už na jeseň 1802 sa zišli v Jasove tí členovia, ktorí prežili abolíciu a obnovili rehoľný život. V roku 1802 sa prevzalo gymnázium v Rožňave, v roku 1807 sa prevzal kráľovský konvikt (študentský domov) vo Veľkom Varadíne, následne v roku 1808 sa prevzalo gymnázium vo Veľkom Varadíne. V roku 1811 sa prevzalo gymnázium v Levoči a v Košiciach, zároveň s kráľovským konviktom. V roku 1803 boli obsadené kláštory v Lelesi a vo Veľkom Varadíne. Postupne po roku 1802 boli preberané a obsadzované patronátne farnosti.

Činnosť rádu sa paralelne vyvíjala v dvoch úrovniach: v pedagogickej a pastoračno-teologickej. Po roku 1851 došlo k reforme školského systému v Uhorsku. Šesťtriedne gymnázia sa mali transformovať na osemtriedne gymnázia, zároveň bola zavedená vyučovacia reč nemčina, čo spôsobilo rádu dva vážne problémy. Po prvé to bola neschopnosť personálne obsadiť spravovanie gymnázia a po druhé neschopnosť akceptovať nemčinu ako vyučovací jazyk. Z toho dôvodu museli jasovskí premonštráti zanechať gymnázium v Košiciach a v Levoči. Dočasne členovia pôsobili v rokoch 1851-1861 na gymnáziu v Prešove, kde ukončili činnosť pre neschopnosť získať jeden dom pre spoločný život. Až v roku 1861 opäť rád prevzal gymnázium v Košiciach. V roku 1902 jasovský opát zriadil v Budapešti teologicko-pedagogický ústav – Norbertínum, kde študovali členovia rádu teológiu a pedagogiku a ostatné vedné disciplíny na univerzite v Budapešti. V roku 1919 sa komunity a rehoľné domy jasovského prepošstva nachádzali v troch štátnych útvaroch: v Československu (kláštor Jasov, Leles, gymnázia a rehoľné domy Košice a Rožňava), v Maďarsku (rehoľný dom - Norbertínum v Budapešti), v Rumunsku (kláštor, rehoľný dom a gymnázium vo Veľkom Varadíne).

V Československu došlo k poštátneniu gymnázií v roku 1919 a v Rumunsku v roku 1923. Opát Melichar Takáč s prispením maďarského štátu založil nové gymnázium, konvikt a rehoľný dom v mestečku Gödöllő pri Budapešti. Postupne sem stiahol 90 percent rehoľníkov. V roku 1924 bol Jasov pričlenený do Československej cirkárie. V roku 1933 zomrel opát Melichar Takáč a generálny opát vymenoval pre tri časti opátstva troch apoštolských administrátorov. V roku 1936 bol zvolený v Jasove nový opát Ambróz Ebergényi a tým sa Jasov osamostatnil od ostatných častí. V roku 1936 rád začal budovať v Košiciach nové cirkevné gymnázium. V roku 1938 po mníchovskej arbitráži došlo k zlúčeniu československej, maďarskej a rumunskej časti opátstva do jedného celku. Opát Ambróz Ebergényi bol odvolaný a na jeho miesto bol vymenovaný veľkovaradínsky prepošt Pavol Gerinczy. V roku 1938 rád dostal naspäť gymnázium v Košiciach, 1939 gymnázium v Rožňave, v roku 1940 gymnázium vo Veľkom Varadíne. V roku 1937 bolo založené nové gymnázium v Budafoku (Maďarsko).

Pôsobenie premonštrátov v druhej polovici 20. storočia

Po roku 1945 došlo k opätovnému rozdeleniu prepošstva na tri časti v troch štátoch: v Československu, Maďarsku a Rumunsku. V roku 1945 boli opätovne gymnázia na Slovensku poštátnené (Košice, Rožňava), v Maďarsku boli gymnáziá poštátnené v roku 1949 (Gödöllő, Budafok) a v Rumunsku tesne po vojne (Veľký Varadín). V roku 1946 bol menovaný za jasovského administrátora bývalý prepošt Ambróz Ebergényi, zároveň bol Jasov odčlenený od veľkovaradínskeho prepošstva, ktoré ďalej riadil Pavol Gerinczy. Premonštráti v Maďarsku nevytvorili samostatnú jednotku, ale boli včlenení do veľkovaradínskeho prepošstva. Až v roku 1988 sa maďarskí premonštráti osamostatnili a vytvorili samostatný priorát. V roku 1951 zomrel opát - administrátor v Jasove. Až do roku 1990 bola jasovská prepozitúra riadená administrátorom. V kláštore boli od roku 1960 umiestnené: domov dôchodcov a ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých. ÚSS pôsobil v Jasove do roku 2000. V roku 1970 vyhorela strecha kostola a od roku 1971 prebiehal výskum a reštaurovanie fresiek v kostole do roku 1998. Premonštráti sa opäť vrátili do Jasova v roku 1990, kedy získali kláštor v Jasove a v Košiciach na základe reštitučného zákona.

 

dva percentaVenujte
nám dve
percenta z Vašich daní !

Voľba opáta v Jasove
Foto z voľby nájdete tu.

Návšteva opáta Ambróza v Užhorode
Foto z návštevy nájdete tu.

dva percenta

gymnazium premonstratovONLINE Katalóg Knižnice opátstva Jasov.
10.január 2012 - Bol pridaný odkaz na zdigitalizovaný archív knižnice opátstva Jasov.
Klikajte na http://opatstvojasov.kniznice.eu

gymnazium premonstratovPremonštráti obnovia gymnázium v Košiciach, Kováčska 28 otvorí svoje brány od budúceho školského roka. Ministerstvo školstva SR udelilo Rádu súhlas na to, aby ako zriaďovateľ po rokoch opäť otvoril cirkevné gymnázium. Rehoľa vlastní priestrannú školskú budovu v centre mesta Košice po stáročia, cirkevné gymnázium v nej pôsobilo už od 17.storočia. Samotní premonštráti spravovali gymnázium na Kováčskej od roku 1811. (Viac v článku)

Z premonštrátskeho Kostola Najsvätejšej Trojice po vyše 30-tich rokoch opäť vyzváňajú zvony. Z kostola rehole premonštrátov na Hlavnej ulici znovu počuť zvony, ktoré takmer 30 rokov mlčali. Košičanom a návštevníkom mesta sa z niekdajšieho jezuitského či univerzitného kostola, dnes Kostola Najsvätejšej Trojice, ozývajú pravidelne o 7.00, 12.00 a 18.00 hod.. Viac v tlačovej správe.





preloadingpreloadingpreloading