Nachádzate sa tu: Domov > Knižnica                             

Knižnica                             

 Neskorobaroková knižnica Rádu Premonštrátov v Jasove sa považuje za jednu  z   najväčších a najvzácnejších súkromných   historických knižníc na Slovensku. Vznikla   v druhej polovici 18. storočia, v období veľkolepej barokovej prestavby pôvodného kláštora,  ktorú inicioval jasovský prepošt Andrej Sauberer (1700- 1779). Knižničný trakt   naprojektoval rakúsky architekt Franz  Anton Pilgram (1699-1761), podľa dobových   tendencií rakúskeho kláštorného staviteľstva. 

 Knižnica sa nachádza na prvom   poschodí   jasovského kláštora,   za severným múrom opátskeho   chrámu sv.   Jána Krstiteľa.

 

 Jej umiestnenie v jednej  osi s kostolom symbolicky prepája a zvýrazňuje význam   najdôležitejších  častí   kláštora  a činností premonštrátov – obnovu a  udržiavanie             viery  (kostol) a šírenie vzdelanosti (knižnica).

 

 

      Skvostnú a priestrannú barokovú knižničnú sálu   s dĺžkou 19 metrov a výškou a šírkou 9 metrov zdobia              umelecké stropné fresky od barokového maliara Johanna Lucasa Krackera (1717-1779). Boli dokončené                  v r.1776, pri príležitosti 50. výročia kňazského jubilea Andreja Sauberera, ktorý sa v r. 1774 stal zároveň                  prvým jasovským opátom, čo odráža aj kruhopis oslavného portrétneho medailónu uprostred.

 

            V postranných freskových poliach sa nachádza alegória barokovej                              výstavby kláštora a alegória štyroch univerzitných fakúlt – postavy                         Teológie, Práva, Medicíny a Filozofie.  

 

    Na samotné   knižničnej sály, ako ju poznáme dodnes, už nezostalo dostatok                 finančných prostriedkov a tak sa monumentálny priestor využíval na reprezentačné          účely až do roku 1896, kedy sa do jej celkového zveľadenia pustil jasovský opát               František Benedek (1893-1900), ktorého portrét môžeme vidieť hneď oproti                vstupu do sály.

  Kvôli zväčšeniu kapacity knižnice boli do  západnej a východnej časti        knižnice osadené dve secesné liatinové vretenovité schodiská, ktoré    viedli na novú galériu po obvode knižnice. Honosné kovania na zákazku    vyhotovila strojárenská dielňa košického majstra a podnikateľa Karola    Poledniaka st. (1853-1915). Umelecký stolár Tischler v neďalekom        Nižnom Medzeve vyrobil secesné drevené regály. Do nich bolo v r. 1897      uložených približne 28 000 zväzkov kníh, ktoré jasovskí premonštráti      postupne nadobúdali od r. 1 802, kedy ich činnosť obnovil cisár        František II. Po takmer 120 rokoch mohla hlavná knižničná sála od svojho    dokončenia naplno slúžiť svojmu účelu.      

  

   Hodnotu a významnosť knižnice určovalo najmä vlastníctvo kódexov, inkunábul a rôznych knižných rarít. V priebehu 19. storočia sa     premonštrátom   podarilo do knižného fondu získať vyše 130 inkunábul a 4 stredoveké kódexy, ktoré sú dnes uložené v depozitároch Slovenskej     národnej knižnice v Martine. Doposiaľ najstaršou knihou prítomnou vo fonde knižnice je spis gréckeho filozofa Flavia Philostrata (2.-3. stor.)         Život  Apollónia z Tyany (De Vita Apolonii Tyanei), ktoré v r. 1505 prepracoval Filippo Beroaldo (1453-1505) humanista a profesor na univerzite     v Bologni.

 

     kolofón k dielu De Vita Apolonii Tyanei

 

 

 

 

  Historická knižnica v Jasove ukrýva takmer 100 000 zväzkov z obdobia 16. až 20. storočia. Hlavná knižničná sála sa skladá približne zo 40 000    tlačí, ktoré sú napísané prevažne v latinskom, nemeckom a maďarskom jazyku. Jazykové zastúpenie zahŕňajú aj biblické a orientálne jazyky ako      sú gréčtina, hebrejčina, aramejčina, sýrčina, arabčina či perzština. Objavujú sa však aj diela napísané modernými jazykmi, napr. v angličtine,    francúzštine, taliančine a dánčine. Menšiu skupinu tvoria diela v historických formách rôznych slovanských jazykov.

  Štvorjazyčný úryvok z obradu uzavretia sviatosti manželstva z ostrihomského rituálu Petra    Pázmánya, v košickom vydaní jágerského biskupa Františka Leonarda Szegediho (1614- 1675)   z r. 1672. Obsahuje zatiaľ najstaršiu formu slovenského jazyka v jasovskom knižnom fonde.

 

   Úvod do evanjelia sv. apoštola Jána                         v sýrsko-grécko-latinsko-nemeckom preklade     Nového zákona z r. 1747. Štvorjazyčný    evanjelický preklad je dielom saského        luteránskeho teológa, pedagóga a prekladateľa    Christiana Reineccia (1668-1752) a poukazuje na pestrosť jazykového aj konfesionálneho    zloženia jasovského knižného fondu.

 

 

 

  Najpočetnejšiu časť knižnice predstavujú diela s teologickým charakterom. Okrem toho sa tu nachádzajú rôzne odborné diela z oblasti svetových      a uhorských dejín, práva, medicíny, filozofie a prírodných vied ale aj literárne a filologické diela, slovníky, encyklopédie a atlasy, pedagogické      príručky, učebnice, gramatiky a čítanky. Knižné prírastky tvorili aj vlastné vedecké práce premonštrátov z rôznych vedných disciplín. Viaceré z nich      boli od polovice 19. storočia tlačené priamo v kláštornej tlačiarni v „Jasovskom zámku“. Kurióznymi sú objavy kníh s tematikou alchýmie, frenológie,     kabaly, veštenia, slobodomurárske spisy, ako aj rôzne pamflety, humoristicko-satirické knižky či diela, zakázané Cirkvou.

 

Pod záštitou súčasného jasovského opáta Ambróza Martina Štrbáka, OPraem. (*1973) od r. 2012 prebieha evidencia premonštrátskeho knižného fondu do online katalógu, ktorý je prístupný tu.  Výsledky evidencie a výskumu k dejinám kláštornej knižnici sa priebežne aktualizujú.

Hoci ide o súkromnú knižnicu, nahliadnuť do nej môžete v rámci sprevádzaného prehliadkového okruhu.

Možnosť konzultácií a bádania po individuálnej dohode s personálom knižnice, prostredníctvom e-mailového kontaktu: kniznica@opatstvojasov.sk


ONLINE katalóg knižnice Opátstva Jasov
nájdete tu
.

Vytvorené s čiastočnou podporou projektu APVV-0482-11.

nach oben