Spiritualita sv. Norberta
Základnými stĺpmi premonštrátskej spirituality sú tri latinské slová
CONTEMPLATIO – COMMUNIO – ACTIO.
Pojem „ kontemplácia “ zahŕňa v sebe niečo, čo bolo základným znamením raného mníšstva. Ide o priame zameranie na Boha, hľadanie cesty k nemu ako k poslednému a základnému cieľu života skrze modlitbu, adoráciu, bohoslužbu, hľadanie Boha v spolubratoch a spolusestrách, ktorí sú nám daní a s ktorými zdieľame život, či v ostatných ľuďoch, ku ktorým sú premonštráti poslaní – v duchu svojho apoštolátu (príkladom v takomto hľadaní môžu byť napríklad traja mudrci, vydávajúci sa za novonarodeným kráľom, zo známeho evanjeliového príbehu).
Druhým základným prvkom premonštrátskej spirtuality je „ bratstvo “. Premonštráti nachádzajú svoj návod k životu v spoločenstve bratov v Regule sv. Augustína, ktorá hneď na úvod zdôrazňuje jednu myseľ, jednu dušu a jedno srdce v Bohu. Spoločný bratský život vychádza z hlbokého spojenia s Kristom ako naším bratom : „ Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi, keď hovorí : Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred zhromaždenia budem ťa velebiť “ ( Hebr 2,11-12 ).
Pojem „ actio “ označuje misijnú zložku premonštrátskeho života. Pápež Benedikt XVI., pri príležitosti 75. generálneho zhromaždenia únie generálnych predstavených „ o zasvätenom živote v Európe “, uvádza, že tak, ako kedysi sv. Pavol na Aeropágu predstavoval Grékom „ neznámeho Boha “, tak sa aj rehoľníci majú stať aktívnymi v dnešnom svete. Aj zakladateľ premonštrátskej rehole, sv. Norbert, po svojom obrátení v roku 1115 sa stále viac venoval neúnavnej kazateľskej činnosti, kamkoľvek prišiel. Pri svojej misijnej činnosti precestoval takmer pol Európy a najmä vďaka tomu je dnes Rád zastúpený na všetkých kontinentoch.
Podľa zdroja: HANDGRÄTINGER,T. : Hledání Boha – Bratrství – Misie (Příspěvek k premonstrátské spiritualitě). In : HANDGRÄTINGER,T. : Setkání a poslání. Premonstrátská spiritualita. Doksany : Klášter sester premonstrátek, 2015. s. 119 – 126. spracoval br. Herman Jozef Dušan Demjanovič, O. Praem.
PREMONŠTRÁTSKE PÄTORO
1. Laus Dei in choro ( život liturgický )„ V modlitbe buďte vytrvalí. “ ( Kol 4,2 ). Oporným bodom každého premonštrátskeho rehoľníka je chórová oslava Boha – teda spoločná modlitba liturgie hodín, konaná primerane slávnostným spôsobom, skrze ktorú oslavuje Boha a vyprosuje milosti pre seba, bratov, pre kláštor, ako aj pre celú cirkev, s ktorou sa touto modlitbou a vzývaním spája v jeden hlas. Preto nie je zvláštnosťou, že bratia sa každé ráno odoberajú do chóru v mlčaní – ich prvými slovami dňa sú slová spoločnej modlitby.
2. Spiritus poenitentiae ( život asketický )Život premonštrátskeho rehoľníka má byť kajúcny. Pôstom a prísnosťou života je pobádaný k hľadaniu Boha, hoci aj za cenu straty predošlého pohodlia, ktoré mal, kým vstúpil do kláštora. Pretože : „ Všetko pokladám za stratu pre vznešenosť poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky, aby som získal Krista. “ ( Flp 3,8 ).
3 . Zelus animarum ( život apoštolský )„ Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. “ ( Mt 28,19 ). Premonštrát má žiť tak, aby mohol dávať. Jeho zásadou je: odovzdávať iným z pokladov svojho duchovného života – života modlitby. Žiť apoštolsky pre premonštrátov znamená horlivosť za spásu duší. Už za života zakladateľa rehole sv. Norberta bolo zdokumentovaných niekoľko apoštolských ciest do rôznych kútov sveta s cieľom evanjelizovať, duchovná starostlivosť o pútnikov a duchovná správa farností. Rád je povolaný na takýto život aj dnes.
4. Cultus eucharisticus ( život eucharistický )„ Ak chcete rásť v láske, vráťte sa k eucharistií. “ ( Matka Tereza ). Eucharistický život sa uskutočňuje zvlášť v každodennom slávení sv. omše, či častými adoráciami. Eucharistická úcta je vlastne stredobodom života rádu, no uskutočňovala by sa ťažko, keby úzko nenadväzovala na liturgickú, či osobnú modlitbu. Sám zakladateľ rádu – sv. Norbert – bol veľkým ctiteľom a obhajcom eucharistie a jeho príklad k tomu vyzýva aj ostatných členov a členky rehole premonštrátov. Od začiatku dňa bola vždy najdôležitejšou časťou dňa; oficiálnou prípravou na ňu a poďakovaním po nej je liturgické ofícium.
5. Cultus marianus ( život mariánsky )„ Mária je cesta, ktorá vedie ku Kristovi. “ ( Ján Pavol II. ). Od založenia rehole je Panna Mária Kráľovnou rádu. Podľa tradície to bola ona, kto dal sv. Norbertovi biely šat, jej je zasvätená väčšina premonštrátskych kostolov. Pri živení mariánskej úcty je najvýznamnejším krokom pre premonštrátov každodenná modlitba sv. ruženca. Vzývanie Panny Márie a jej označovanie ako Panej má v ráde dlhú, nepretržitú tradíciu. Aby Máriu napodobili v jej živote, zasväcovali sa jej jednotliví členovia komunity ako jej nevoľníci. Rádová história pozná veľa ctiteľov Panny Márie, najznámejším z nich bol svätec premonštrátskeho rádu : sv. Hermann – Jozef.