regula Augustína

Regula svätého Augustína

Sv. Augustín z Hippa je autorom pravidiel života komunity. Napísal ju ako domáce pravidlá pre spoločenstvo bratov v jeho dome. Postupne boli prevzaté mnohými rádmi ako pravidlá pre ich život. Tu predkladáme aktuálnu verziu regule sv. Augustína, podľa ktorej žijú všetci nasledovníci sv. Norberta.

Predovšetkým, drahí bratia a drahé sestry, milujte Boha a potom blížneho, lebo tieto prikázania sú nám dané ako najdôležitejšie.[1]

I. Bratské a sesterské spojenie v Bohu.

1. Pretože žijete v rehoľnom spoločenstve, dávam vám tieto predpisy.

2. Zvlášť dbajte o zachovanie jednomyseľnosti, veď preto ste utvorili jednu spoločnosť. Majte v Bohu jednu dušu a jedno srdce![2]

3. Nevyjadrujte sa o ničom, že je to vaše vlastné, lebo majte všetko máte  spoločné. Nech nerozdeľuje predstavený jedlo a odev rovnako všetkým, ale každému podľa potreby, lebo nie ste všetci rovnakí. Veď tak čítate v Skutkoch apoštolov, že „ všetko mali spoločné“, a „rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval.“[3]

O spoločnom majetku

4. Tí, ktorí mali niečo vo svete, od vstupu do kláštora nech to radi majú za spoločné.

5. A ktorí nemali nič vo svete, nech nehľadajú to v  kláštore, čo nedokázali mať ani vonku. No,  pre ich nedokonalosť nech sa im dáva, čo potrebujú, a to aj v tom prípade, ak si pre chudobu, v akej žili mimo kláštora, nedokázali obstarať ani tie najnutnejšie veci. Nech sa nepovažujú za šťastných preto, že sa dostali k takému pokrmu a odevu, aký si mimo kláštora nevedeli obstarať.

Pokora a bratské spoločenstvo

6. Nech sa nevypínajú preto, že sa dostali do spoločnosti tých, ku ktorým sa neodvážili mimo kláštora ani priblížiť, ale nech si pozdvihujú srdcia a neznižujú k pozemským márnostiam,[4] aby sa kláštory nestali užitočnými pre bohatých a neužitočnými pre chudobných, ak by sa tam bohatí usilovali o pokoru a chudobným by dávala príležitosť k pýche.

7. Ale zase naopak tí, ktorí vo svete niečo znamenali[5], nech nepohŕdajú spolubratmi, ktorí prišli z chudoby do tejto svätej spoločnosti. Nech sa nehonosia postavením rodičov, ale spoločenstvom chudobných bratov. Nech sa nevypínajú, ak priniesli niečo spoločnosti zo svojho majetku, nech sa nepýšia svojim bohatstvom, viac preto, že sa podelili oň s kláštorom, ako keby ho používali vo svete. Veď každá iná neprávosť sa koná zlým skutkom, tým samým ako bol urobený, zatiaľ čo pýcha robí nástrahy aj dobrým skutkom, aby ich pokazila. A čo osoží rozdať veci chudobným, aby sme sa my stali chudobnými, keď tým sa stavajú úbohé duše pyšnejšími, len preto, že pohrdli bohatstvom.[6]

8. Všetci žite teda jednomyseľne a svorne, vzájomne ctite jeden v druhom Boha,[7] ktorého chrámami ste sa stali.[8]

II.  Modlitba

1. Modlitby si vykonávajte v určených hodinách dňa.[9]

2. V oratóriu nech sa iné nerobí, iba to, na čo je určené, podľa toho má aj meno, aby tí, čo majú práve voľno a chceli by sa tam modliť, neboli vyrušovaní tým, ktorý by v oratóriu robil niečo iné.

3. Keď sa modlíte k Bohu žalmami a hymnami, v srdci uvažujte o tom, čo vyslovujete ústami.

4. Spievajte to, čo je predpísané, čo nie je predpísané, nech sa nespieva.

III. Skromnosť v životospráve

1. Pokiaľ to neškodí zdraviu, ukázňujte si telo pôstmi a zdržanlivosťou v jedlách a nápojoch. Ak by sa niektorý z vás nemohol postiť, nech aspoň neje okrem termínu jedla, iba ak by bol nemocný.

2. Ak sa vám počas celého stolovania číta, počúvajte bez vyrušovania a bez napätia. Nech pokrm prijímajú nielen ústa, ale aj sluchu nech chutí Božie slovo.[10]

3. Ak sa berie ohľad na tých, ktorí prv žili pohodlnejšie, a preto dostanú nejakú úľavu, nech sa tým neznepokojujú a nezdá sa to nespravodlivé tým, ktorých predchádzajúci spôsob života pripravil na väčšiu prítomnosť. Nech ich nemajú za šťastnejších, že dostávajú to, čo oni nedostávajú. Naopak, nech sú radi, že sa dokážu zriekať toho, na čo nemajú dosť sily tí druhí.

4. Ak tým, ktorí prišli do kláštora z pohodlnejšie žijúcich kruhov, dáva sa nejaký pokrm, odev, prikrývka, aké nedostávajú otužilejší a preto šťastnejší bratia, nech títo uvážia, čoho všetkého sa zriekli ich spolubratia pri vstupe do kláštora a že si ešte nezískali tú otužilosť a jednoduchosť, akú už majú oni, ktorá ich robí telesne odolnejšími. Všetci si nemôžu žiadať to, čo vidia u menšiny a ktorým sa to neposkytlo z nejakej úcty, ale aby sa im vyšlo v ústrety v prispôsobovaní sa k nášmu životnému štýlu. Aby však neprišlo k osudovej prevrátenosti, že bohatí sa postupne stanú odolnými a chudobní pohodlnými!

5. Je to rozumná nutnosť, že nemocní dostávajú menej, aby sa im nezhoršil stav. Po nemoci nech sa však zachádza s nimi tak, aby sa čím prv zotavili. Aj keby prišli z najchudobnejšej spoločenskej vrstvy, nech sa im dopraje po prekonaní nemoci všetko to, čo bohatým poskytol prechádzajúci spôsob života. Keď sa im však sily obnovili, nech sa vrátia k predchádzajúcemu šťastnejšiemu spôsobu života, ktorý tým viac pristane Božím služobníkom, čím menej potrebujú. Nech nezdržuje uzdravených pohodlnosť tam, kam ich v nemoci zaviedla nutnosť. Nech sa pokladajú za bohatších tí, čo budú vernejšie zachovávať skromnosť, nenáročnosť. Rozhodne je lepšie menej potrebovať ako viac mať.

IV. Význam chovania a bratského napomínania

O bdelosti, ktorá sa páči Bohu

1. Váš odev nech je nenápadný a nechcite sa páčiť oblekom, ale chovaním.

2. Keď vychádzate, iďte pospolu. Zostaňte spolu aj tam, kam ste prišli.

3. Nech nie je nič vo vašej chôdzi, v postoji, v pohyboch, na čom by sa mohol niekto pohoršiť, nech všetko na vás vyjadruje vaše zasvätenie.

4. I keď váš pohľad padne na niektorú ženu, neupierajte ho na ňu. Keď vychádzate, isteže vám nie je zakázané vidieť ženu, ale je vám zakázané túžiť po nej, alebo si priať, aby ona zatúžila po vás.[11] Žiadostivosť muža vzniká nielen dotykom, ale aj pohľadom a túžbou. Keď máte nečisté oči, nehovorte, že máte čistú dušu, nečisté oko prezrádza nečisté srdce. A keď sa nečisté srdcia vzájomne, hoci len mlčky prejavia pohľadom a majú zaľúbenie v telesnej žiadosti, stráca sa čistota mravov i keď zostali telá nedotknuté.

5. Aj ten, čo upiera  zrak na niektorú ženu a teší sa, že ona robí to isté, nech sa nedomnieva, že ostatní to nezbadajú, áno, vidia to aj tí, o ktorých ani netuší. A keby to aj zostalo skryté, nech nezabúda na Všetkovidiaceho, pred ktorým nič nemôžu ukryť.[12] Je možné pokladať ho za nevidiaceho, keď tým trpezlivejšie hľadí, čím hlbšie vec prehliadne? „Zasvätený muž nech sa teda bojí zneľúbiť sa mu tým, že zatúži  hriešne zaľúbiť sa žene“.[13]  Aby nezatúžil po hriešnom pohľade ženy, nech uváži, že Boh všetko vidí. Slová Písma: „Kto bezočivo upiera oko, je v ošklivosti pred Pánom“-vyzývajú k bázni pred Ním.

6. Keď ste teda v kostole a kdekoľvek v prítomnosti žien, strážte si vzájomne svoju čistotu. „ Boh, ktorý prebýva vo vás,“[14] aj týmto spôsobom vás ochráni skrze vás samých.

Bratské napomínanie

7. Keď spozorujete na niektorom z vás toto nesprávne počínanie, o akom tu hovorím, hneď ho napomeňte, aby v tom nepokračoval, aby sa to zlikvidovalo hneď v začiatku.

8. Ak by ste to znovu zbadali u neho, či hneď po napomenutí alebo inokedy, tak upozornite na neho ako na poraneného, ktorý potrebuje liečenie. Najprv však nech jeden upozorní druhého alebo aj tretieho, aby bol usvedčený dvoma alebo tromi, a tak s primeranou prísnosťou napravený. Keď toto oznámite, nevyčítajte si, že jednáte proti láske. Viac by ste sa previnili, keby ste to zamlčali a nedali spolubratovi možnosť nápravy, naopak, boli by ste spoluvinní na jeho hriechu. Lebo ak má tvoj spolubrat na tele nebezpečný vred a chce ho skryť zo strachu pred nožom, či nie je tvoje mlčanie ukrutnejšie a tvoje oznámenie milosrdnejšie? O koľko naliehavejšie je hlásiť vec, keď ide o duchovné nebezpečenstvo srdca.

9. V každom prípade treba najprv upozorniť predstaveného a len potom iných bratov, ktorí majú byť svedkami, keby obvinený zapieral svoju chybu. Keby sa však nechcel napraviť napriek všetkému varovaniu a pohŕdal by napomenutím medzi štyrmi očami, musí sa pristúpiť k verejnému napomenutiu.[15] Keby svoje previnenie zapieral, nech svedčia proti nemu aj iní v prítomnosti ostatných bratov.[16] Po takom usvedčení nech príjme nápravný trest, nech je vylúčený z vašej spoločnosti, keby neodchádzal sám. Nerobí sa to z tvrdosti, ale z milosrdenstva, aby nenakazil svojou nemocou iných a mnohí neutrpeli.

10. To, čo som tu povedal o upieraní očí, platí aj o ostatných hriechoch, keď ide o ich odhalenie, zamedzenie, oznámenie, vyšetrovanie a potrestanie, všetko nech sa vždy uskutočňuje s láskou k ľuďom a s nenávisťou k neprávostiam.

11. Keby však niektorý z rehoľníkov natoľko pokročil v zlom, že by prijal od nejakej ženy dopisy alebo darčeky, odpustite mu a modlite sa za neho, keď sa prizná k tomu sám bez prinútenia. Ak by však bol pri takom čine pristihnutý a usvedčený, nech je prísne potrestaný predstaveným, kňazom alebo aj  biskupom.

V. Starostlivosť o spoločné veci a o nemocných

1. Svoje šaty si ukladajte na spoločnom mieste, nech ich má na starosti jeden, dvaja alebo koľko treba, aby ich stačili udržovať v čistote a v poriadku. Ak dostávate jedlo z jednej kuchyne, tak aj odev majte zo spoločnej šatne a nestarajte sa, nakoľko je možné, aké šaty vám pridelia, či každý dostane práve tie, ktoré odovzdal alebo čo nosil iný, len keď sa žiadnemu neodoprie, čo nutne potrebuje.[17] Keby z toho dôvodu vznikli u vás spory a reptanie, že niektorý dostal horšie šaty ako prv, že mu nevyhovujú tie, čo vyhovovali spolubratovi, z toho jasne poznáte, koľko vám chýba na vnútornom svätom odeve srdca, keď sa škriepite pre odev tela. Ak sa však berie do úvahy vaša nedokonalosť a znovu dostanete to, čo ste odovzdali, odkladajte to aspoň na jedno miesto a pod spoločný dozor.

2. Nech žiaden  nerobí nič pre seba, ale nech všetky vaše práce slúžia komunite, a to s väčšou starostlivosťou, ako keby ste to robili osobne pre seba. Keď čítate v stati o láske, že „nemyslí len na seba,“[18]  treba tomu rozumieť tak, že dáva prednosť spoločnému pred vlastným a nie naopak, vlastnému pred spoločným. Teda podľa toho, či sa horlivejšie staráte o spoločné veci ako o svoje osobné, jasné poznávate, či pokračujete v láske. A tá musí mať prvé miesto pri všetkom, lebo jedine ona pretrváva všetko ostatné na tomto svete.[19]

3. Z toho vyplýva aj to, že keď rodičia prinesú synovi alebo iným príbuzným nejaký dar, nikto ho nesmie prijať tajne. „Musí ho odovzdať  predstavenému a ten ho môže prideliť tomu bratovi, ktorý by ho potreboval,“[20] lebo každý dar je majetkom komunity.

4. Prádlo si perte sami, alebo podľa rozhodnutia predstaveného, dajte ho prať tomu, kto má na starosti práčovňu. Nech prehnaná túžba po čistom odeve nezapríčiní duševnú nečistotu.

Starostlivosť o nemocných bratov

5. Pri starostlivosti o čistotu nemocných treba dodržať stanovenú dobu. Čo vyžaduje nemoc, nech sa vykoná hneď. Bez odvrávania nech na radu lekára ten, ktorého sa to týka, urobí, čo vyžaduje zdravie a to na rozkaz predstaveného i keď sa mu nechce. Ale keď po niečom túži sám, nech sa nevyhovie jeho žiadosti, možno by to nebolo dobré. Pretože príjemné sa niekedy pokladá za užitočné, aj keď je škodlivé.

6. Keď služobníka Božieho trápi skrytá telesná bolesť a priznáva sa k nej, nech sa mu bez pochybovania uverí, ale keď nie je isté, či mu žiadaný liečebný prostriedok pomôže, nech sa k nemu zavolá lekár.  

7. Do kúpeľov alebo inde nesmú chodiť menej ako dvaja spolu. Ktorý musí niekam ísť, je povinný ísť s tým, ktorého mu určí predstavený a nie s tým, ktorého si vyberie sám.

8. Starostlivosť o nemocných, zotavujúcich sa a chorľavých, i bez horúčky, nech je zverená jednému z vás, ten nech žiada pre každého z kuchyne to, čo podľa jeho náhľadu potrebuje.

O starostlivosť o spoločné veci, ktorá je službou

9. Tí, ktorým je zverená kuchyňa, šatňa a knižnica, nech ochotne poslúžia každému bratovi. 

10. Knihy sa požičiavajú každý deň, ale v určenú hodinu, ktorý si príde požičať knihu okrem určenej hodiny, nedostane ju.

11. Keď však brat potrebuje šaty alebo obuv, nech mu bez meškania žiadané veci vydá brat, ktorý má na starosti šatňu.

VI. Prosba o odpustenie a odstraňovanie sporov

1. Spory nech nie sú  vôbec medzi vami alebo ich aspoň čo najrýchlejšie skončite, aby hnev nenarástol na nenávisť a neurobil z triesky brvno[21] a z duše vraha. Pretože čítame: „Kto nenávidí svojho brata, je vrah.“[22]

2. Každý, čo urazil iného brata zlým slovom, ohováraním alebo mu dokonca vyčíta zlý čin, nech mu nezabudne dať zadosťučinenie čím skôr, a urazený tiež nech mu bez meškania odpustí. „ Keby sa vzájomne urazili, povinní sú vzájomne si odpustiť a to už aj pre vaše modlitby,“[23] ktoré musíte tým zbožnejšie vykonávať, čím častejšie k takým urážkam dochádza. Ale rozhodne, že je lepší ten brat, ktorý, i keď je častejšie pokúšaný k hnevu, ponáhľa sa s prosbou o odpustenie k tomu, ktorému ublížil, ako ten, čo tak rýchlo nevzplanie  hnevom pri urážke, ale veľmi ťažko sa  odhodláva k prosbe o odpustenie. „ Ktorý brat nechce odpustiť, nemôže čakať účinok svojich modlitieb, a ktorý nikdy nechce prosiť o odpustenie alebo neprosí oň úprimne, nadarmo žije v kláštore i keď nie je z neho prepustený.“   Preto sa chráňte príkrych slov! Ak však vyšli z vašich úst, nepokladajte za veľmi ťažké podať na ranu liek tými ústami, ktoré ranu zapríčinili.

3. Ak vás však starosť o zachovanie rehoľnej kázne zvádza k tvrdším slovám na pokarhanie podriadených bratov, nežiada sa od vás, aby ste ich prosili o odpustenie i keby ste boli prekročili mieru, prílišným prejavom pokory predstaveného mohla by utrpieť jeho autoritu. Ste však povinní prosiť o odpustenie Pána všetkých, On totiž vie, ako nežne milujete aj tých, ktorých ste azda viac pokarhali, ako by si boli zaslúžili. Láska medzi vami musí byť nie prirodzená, ale duchovná.

VII. Povinnosti poslušnosti predstaveným a ich úrad

1. Predstaveného poslúchajte ako otca[24] a majte k nemu patričnú úctu, aby ste v ňom neurážali Boha, ešte viac poslúchajte kňaza, ktorý je vaším duchovným správcom.

2. Aby všetky tieto predpisy boli zachovávané a v prípade ich zanedbávania dosiahla sa náprava i potrestaním, má to na starosti v prvom rade predstavený. Čo presahuje okruh jeho činnosti a moci, to postúpi vášmu  duchovnému správcovi.

3. Nech sa nepokladá za šťastného, ​​že vám je nadriadeným, ale preto, že vám v láske slúži.[25] Vzhľadom k vám nech je nad vami, vzhľadom k Bohu nech v bázni leží pri vašich nohách.[26] Nech je vám všetkým príkladom dobrých skutkov.[27] Nech utíši nespokojných, potešuje malomyseľných, ujme sa slabých, nech je ku všetkým trpezlivý,[28] nech sám miluje umŕtvovanie, ale druhým nech ho prikazuje obozretne. A hoci je nutné, aby bol u vás v láske i v bázni, predsa nech túži viac potom, aby ste ho mali rady, ako aby ste sa ho báli. Nech má vždy na mysli, že „raz bude zodpovedať za vás Pánu Bohu.“[29]

4. Zmilujte sa teda nielen nad sebou,[30] ale aj nad ním tým, že ho budete viac poslúchať, pretože o koľko je vyššie nad vami, o toľko je vo väčšom nebezpečenstve.

VIII. Zachovávanie reguly

1. Nech dá Pán, aby ste toto všetko konali v láske! Buďte milovníkmi duchovnej krásy, ktorí dobrým jednaním vydychujú Kristovu ľúbeznú vôňu[31] a nie sú ako služobníci pod zákonom, ale ako slobodní pod milosťou.[32]

2. Aby ste sa mohli v týchto pravidlách prezerať ako v zrkadle, aby ste zo zábudlivosti niečo nezanedbávali, raz za týždeň si ich prečítajte.[33]

3. Keď vidíte, že robíte všetko, čo je tu  napísané, ďakujte Bohu, darcovi všetkého dobra. Ale ak niektorý z vás zbadá, že u neho niečo z toho chýba, nech to oľutuje a v budúcnosti si dá pozor. Nech prosí, aby mu bola odpustená vina a nebol uvedený do pokušenia.[34] 

---

[1] Mt 22, 37-39: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ Pozri tiež Mk 12, 30-31, Lk 10, 27.

[2] Sk 4, 32: „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu…“

[3] Sk 4, 32: „… A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.“ Sk 4, 35: „… veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich, a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval.“

[4] Kol 3, 1-2: „Ak ste teda s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi!“

[5] Gal 2, 2:  „Išiel som ta pohnutý zjavením a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi; ale v súkromí tým, čo niečo znamenali…!“

[6] Lk 18, 22: „Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma. „“

[7] Rim 15, 5-6: „Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša,

a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista.“

[8] 2 Kor 6, 16: „A vy ste chrám živého Boha,“ ako hovorí Boh: „Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojim ľudom.“

[9] Kol 4, 2: „V modlitbe buďte vytrvalí; bdejte pri nej a vzdávajte vďaky!“

[10] Am 8, 11: „Hľa, prídu dni“ – hovorí Pán, Jahve, „i pošlem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, ale po počúvaní Pánovho slova.“

[11] Mt 5, 28: „No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“

[12] Prís 24, 12: „Keby si povedal: „Nuž ja som o tom nevedel“ – či ten, čo váži srdcia, neporozumie? Veď strážca tvojej duše vie, odplatí človekovi podľa jeho činov.“

[13] Prís 27, 20: „Záhrobie sa nenasýti, ani podsvetie, a (takisto) sa nenasýtia (ani) oči človeka.“

[14] 2 Kor 6, 16: „A vy ste chrám živého Boha,“ ako hovorí Boh: „Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojim ľudom.“

[15] Mt 18, 15-17: „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi.“

[16] 1 Tim 5, 20  „Tých, čo hrešia, karhaj pred všetkými, aby sa báli aj ostatní.“

[17] Sk 4, 34: „veď medzi nimi nebolo núdzneho…“

[18] 1 Kor 13, 5: „Láska nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé….“

[19] 1 Kor 13, 13: „A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.“

[20] Sk 4, 35: „a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval.“

[21] Mt 7, 3-5: „Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: „Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka“ – a ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata.“

[22] 1 Jn 3, 15: „Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.“

[23] Mt 6, 12: „A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.“

[24] Lk 10, 16: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“

[25] Lk 22, 25-26: „Povedal im: Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník.“

[26] Sir 3, 20: „O koľko si väčší, o toľko sa uponižuj vo všetkom, a budeš milý Bohu.“

[27] Tit 2, 7: „vo všetkom im buď ty sám príkladom dobrých skutkov…“

[28] 1 Sol 5, 14: „Vyzývame vás, bratia: napomínajte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, ku všetkým buďte zhovievaví!“

[29] Hebr 13, 17: „Poslúchajte svojich predstavených a podriaďujte sa im, lebo oni bdejú nad vašimi dušami a budú sa za ne zodpovedať…“

[30] Sir 30, 24: „Zľutuj sa nad svojou dušou, ľúbiac sa trvale Bohu, maj sústredenú myseľ pre svätosť a ďaleko zaháňaj od seba (všetok) zármutok!“

[31] 2 Kor 2, 15: „Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou pre Boha uprostred tých, čo sú na ceste spásy, i tých, čo idú do záhuby.“

[32] Rim 6, 14: „A hriech už nebude panovať nad vami, lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.“

[33] Jak 1, 23-25: „Lebo kto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, čo si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie sa na seba, odíde a hneď zabudne, aký je. Ale kto sa zahľadí do dokonalého zákona slobody a vytrvá, kto nie je zábudlivý poslucháč, ale uskutočňovateľ diela, ten bude blahoslavený pre svoje skutky.“

[34] Mt 6, 12-13: „ A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.“