štatúty terciárov

Štatúty pre život terciárov

Uvádzame štatúty, čiže pravidlá, členov premonštrátskeho tretieho rádu. Ich text bol schválený na 11. zasadnutí generálnej kapituly premonštrátskeho poriadku v Steinfelde 29. 7. 1988.

§ 1 

Členovia tretieho rádu premonštrátov, duchovní i laici, si dávajú za cieľ dospieť ku kresťanskej dokonalosti tým, že sa nechajú viesť kanonickou tradíciou, ako ju vo svojom poriadku žijú premonštrátski rehoľní kanonici a súčasne si želajú podieľať sa na evanjelizácií sveta spoločne s premonštrátskym poriadkom a pod jeho vedením (porov. kán. 303 CIC). 

§ 2 

Tretí rád premonštrátov, ktorý sa viaže na všeobecnú štruktúru rádu vrcholiacu v samostatných kanóniach, je tvorený spoločenstvom terciárov pripojených k určitej kanónií. Každé spoločenstvo si môže zvoliť pomenovanie, ktoré zodpovedá kultúrnemu prostrediu, v ktorom žije (porov. kán. 303 a 304 CIC). 

§ 3 

Kanonické zriadenie spoločenstva tretieho rádu v dome kanónie prislúcha prelátovi. Kanonické zriadenie spoločenstva mimo domu kanónie predpokladá predchádzajúci písomný súhlas diecézneho biskupa (porov. kán. 312, § 2 CIC). 

§ 4 

Premonštrátsky tretí rád môže byť zrušený iba Apoštolskou stolicou. Spoločenstvo môže byť – iba z vážnych dôvodov – zrušené prelátom potom, čo vypočul duchovného správcu spoločenstva a zodpovedných predstavených. Diecézny biskup môže spoločenstvo zrušiť z vážnych dôvodov po vypočutí preláta (porov. kán. 320 CIC). 

§ 5 

Prelát každej kanónie, ku ktorej je pripojené spoločenstvo tretieho rádu, určí jedného rehoľníka, ktorý je poverený duchovnou správou tohto spoločenstva a ktorý v jeho mene potvrdzuje zodpovedných predstavených zvolených kapitulou terciárov a schvaľuje prijatie nových členov spoločenstva, pričom však nesmie byť dotknuté právo preláta obmedziť právomoc povereného rehoľníka a vyhradiť si tú alebo onú jeho právomoc. 
Je vhodné, aby prelát vymenoval duchovného správcu až po vypočutí rady zodpovedných osôb spoločenstva (porov. kán. 317 CIC). 
§ 6 

Prelát môže zodpovednú osobu a rehoľníka, ktorého poveril duchovnou správou spoločenstva, zbaviť ich funkcií pod podmienkou, že je tu pádny dôvod. Rehoľník menovaný prelátom môže tiež zbaviť funkcií tie osoby, ktoré v jeho mene potvrdil, ak je tu pádny dôvod. Môže predtým vypočuť dotknutého aj vedúceho zodpovednej osoby.

§ 7 

Ak spoločenstvo má majetok a dostáva dary, musí ho spravovať tak, aby bola zabezpečená úloha združenia, pokiaľ ide o starostlivosť o majetok členov, nesmie sa  zabúdať na bratskú pomoc chudobným. Každý rok sú osoby zodpovedné za majetok povinné predložiť prelátovi spoľahlivé vyúčtovanie svojej správy (porov. kán. 319, § 1 CIC). 

§ 8 

/1/ Každé spoločenstvo tretieho rádu, ktoré je kanonicky ustanovené, môže pri zachovaní všeobecne platného kanonického práva a platných štatút vytvárať vlastný spôsob života a vydávať potrebné predpisy, ktoré zodpovedajú miestnym podmienkam a vyžadujú schválenie preláta. 

/2/ Prelát so svojou radou po tom, ako vypočul rehoľníka povereného duchovnou správou v spoločenstve, rozhoduje, za akých konkrétnych podmienok – na čas alebo natrvalo – môžu terciári bývať vo vnútri domu kanónie, aké sú ich práva a povinnosti a či smú nosiť habit. 

§ 9 

Prelát musí bdieť nad tým, aby sa zachovával cieľ spoločenstva a aby nedochádzalo k porušovaniu poriadku, k odpadu od viery a k porušovaniu mravov narúšajúcich aktivitu spoločenstva. 
Okrem toho podlieha tretí rád dohľadu Apoštolskej stolice, generálneho opáta a tiež, ak vykonáva apoštolskú činnosť v diecéze, miestneho ordinára (porov. kán. 305 CIC). 

§ 10 

Prijímanie členov do spoločenstva sa môže diať rôznym spôsobom podľa miesta a zvyklostí, v ktorých spoločenstvo žije. Pri tomto prijímaní musí byť vždy viditeľný duchovný charakter spojenia, ktoré sa uzatvára s určitou kanóniou nášho rádu. 

§ 11 

Obrad prijatia do spoločenstva vedie buď prelát alebo duchovný správca, alebo iný poverený kňaz. 

§ 12 

Apoštolská Penitenciária udelila tretiemu rádu premonštrátov plnomocné odpustky za obvyklých podmienok (sv. spoveď, sv. prijímanie, modlitba na úmysel Svätého otca) a za predpokladu, že členovia aspoň v duchu obnovia svoj sľub verne zachovávať štatúty spoločenstva, a to:

• vo výročný deň ich zápisu do spoločenstva 
• počas sviatkov sv. Norberta (6. jún), sv. Augustína (28. august), sv. Hermana Jozefa (24. máj), sv. Adriana a Jakuba (9. júl), bl. Gertrudy z Altenbergu (13. august), všetkých svätých premonštrátskeho rádu (13. novembra),  

Prot., ktoré je živým výrazom spoločenstva svätých. Všetci majú podiel na duchovných dobrách kanónie, ku ktorej sú pričlenení. 

§ 14 

Každý mesiac alebo aspoň každý tretí mesiac majú byť členovia tretieho rádu zvolaní na zhromaždenie, ktoré vedie duchovný správca alebo iný poverený kňaz. 

§ 15 

Keď sa takéto zhromaždenie pre rozptýlenosť členov nemôže konať, je nevyhnutné zaslať každému členovi najmenej raz za štyri mesiace list, ktorý by mal obsahovať špecifické body, aby tak bolo postarané o ich duchovný život. 
Je žiadúce, aby sa aspoň raz za rok konalo zhromaždenie celého spoločenstva. 

§ 16 

Pretože spoločenstvo členov tretieho poriadku s celým poriadkom pramení z príkazu lásky k blížnemu, každý sa má podľa svojich možností a schopností venovať modlitbe, a to predovšetkým dennej modlitbe Cirkvi. Má podľa možnosti, čo najčastejšie prichádzať na slávenie Eucharistie, prijímať sviatosť oltárnu a prijímať sviatosť zmierenia. 

§ 17 

Terciári – kňazi, ako aj tí, ktorí sú povinní modliť sa dennú modlitbu cirkvi, môžu tomuto záväzku splniť tak, že budú zachovávať kalendár premonštrátskeho poriadku, avšak za predpokladu, že nie sú povinní oslavovať chorálne oficium a že svätú omšu budú slúžiť podľa miestneho kalendára (SRC 8. marca 1922). 

§ 18 

Každý, kto je riadne zapísaný do tretieho rádu, môže spoločenstvo kedykoľvek slobodne opustiť. 

§ 19 

Žiadny člen, ktorý je riadne zapísaný do tretieho rádu, nemôže byť prelátom ani duchovným správcom prepustený, iba zo spravodlivého dôvodu. 
Ten, kto sa zjavne odvrátil od katolíckej viery alebo vystúpil zo spoločenstva cirkvi, alebo si privodil exkomunikáciu, musí byť po výzve preláta alebo delegovaného rehoľníka zo spoločenstva prepustený, avšak pri zachovaní možnosti odvolať sa k vyššej autorite (porov. kán. 308). 

§ 20 

Premonštrátsky rád je nabádaný, aby voči členom tretieho rádu prejavoval duchovnú starostlivosť a bratskú lásku, ale očakáva od nich, že budú ďalej rozvíjať a prehlbovať svoj život tak, aby všetci spoločne vytvárali jedno stádo v službe Bohu a všetkým ľuďom, idúce v stopách svätého Norberta. 
Rehoľník, ktorý je prelátom poverený, aby duchovne podporoval tretí rád, sa má starať o to, aby sa prehlboval nielen bratský život medzi členmi tretieho rádu, ale aj medzi nimi a členmi kanónie, ku ktorej patria. 

§ 21 

Predkladaný štatút tretieho premonštrátskeho rádu bol schválený apoštolským stolcom, ktorý ako jediný je oprávnený schváliť zmeny, ktoré by sa preukázali ako nevyhnutné (porov. kán. 314 a 312, § 1 CIC). 
 

Tento text bol schválený na 11. zasadnutí generálnej kapituly premonštrátskeho rádu v Steinfelde 29. 7. 1988. Paragrafom 1 – 21 týchto štatút zodpovedajú v texte generálnej kapituly M 11.3 články 40 – 60.