Bez rehoľných rádov,
bez života zasväteného Bohu
sľubmi čistoty, chudoby a poslušnosti
by Cirkev nebola naplno sama sebou.
                                    (sv. Ján Pavol II.)

O duchovnom povolaní

Boh k nám hovorí v Biblii, prehovára k nám z každého slova, ktoré v nej čítame. V žalme je napísané: „Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko“ (Ž 139,1). Boh pozná každého človeka po mene a premýšľa o ňom ešte pred tým, než ho počala jeho matka –  ako píše prorok Jeremiáš: „Skôr, než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa, skôr, než si vyšiel z lona, zasvätil som ťa, za proroka pre pohanov som ťa ustanovil.“ (Jer 1,5).

Dar povolania v Božom premýšľaní stojí pred darom života. Žijeme preto, lebo sme boli povolaní k životu skrze Boha. Povolanie sa nezískava, povolanie sa odkrýva. Fundamentom povolania je stretnutie s osobou Ježiša Krista, ktorá mi pomáha odkrývať moje povolanie.

Ježiš prichádza do môjho života a hovorí ku mne tak, ako prehováral k tým rybárom, ktorých si vybral za apoštolov. Šimonovi a Andrejovi hovorí: „Poďte za mnou!“ (Mk 1,17) To isté aj Lévimu (Mk 2,14.) Kde je tu položený akcent? „Poďte?“ – to slovo obsahuje akési ťahanie, ale je to ťahanie s voľnosťou. Môžeš počuť tie slová a ísť a môžeš počuť tie slová a neísť. No akcent tu nie je. „Za mnou“ – tu je akcent. Ide o jeho osobu, zviazanie s Ním. Preto v povolaní ide vždy o vzťah. K čomu nás Ježiš volá? Aby sme boli s Ním. Preto človek povolaný do kňazstva je povolaný v prvom rade k tomu, aby žil s Ježišom.

Je možné, že máš duchovné povolanie? Rozmýšľal  si už niekedy nad tým, že vstúpiš do rehole?

Ako môžem spoznať, že mám duchovné povolanie?

Cítiš sa väčšmi priťahovaný k modlitbe a liturgii? Máš v sebe túžbu mať viac času s Bohom?

Rád sa delíš so svojou vierou s druhými – predovšetkým s ľuďmi, ktorí Boha hľadajú? Vieš povedať, čo s tebou hýbe?

Pristihlo ťa toto rozmýšľanie nepripraveného a prekvapeného? Cítil si sa zaskočený otázkou: ,,Kto, ja?“ Alebo to bol dlhý, postupný proces, ktorým smerom viesť tvoju cestu? (Oboje je možné).

Keď prídeš do kontaktu s kňazmi a rehoľníkmi, cítiš sa pri nich dobre a napĺňa ťa to radosťou a presvedčením, že s takýmito ľuďmi chceš žiť svoje duchovné povolanie?

Vedel by si si predstaviť žiť v jednom spoločenstve a deliť sa o svoje talenty a nadania pre Boha a ľudí?

Ako by som mohol lepšie porozumieť svojmu povolaniu? Čo má robiť, aby som vedel, čo odo mňa Boh skutočne chce, akú má pre mňa cestu?

Najlepšia a najkratšia odpoveď na túto otázku je: Modlitba, modlitba, modlitba! Boh sa nám prihovára v tichosti srdca.  Hľadaj dobrého duchovného sprievodcu, ktorý má poznatky rehoľného života a môže ťa múdro sprevádzať.

Ak je v blízkosti možnosť adorácie, využívaj túto príležitosť stráviť čas v Božej prítomnosti.

Čítaj denne Sväté písmo.

Urobte si duchovné cvičenia – najlepšie v kláštore. Viaceré kláštory ponúkajú rôzne víkendové pobyty alebo iné možnosti na prehĺbenie modlitbovej skúsenosti

Keď ste tieto prvé kroky urobili a cítite, že ste na správnej ceste, rozhodnite sa: Je čas navštíviť kláštor!

Tí, ktorí sa cítia povolaní slúžiť Bohu, spolubratom a ľuďom podľa premonštrátskeho spôsobu života, môžu po dostatočne dlhom rozlišovaní svojho povolania požiadať predstaveného kláštora o prijatie do kláštorného spoločenstva, kde po vstupe budú záujemcovia o rehoľný život pokračovať v rozlišovaní svojho povolania v rôznych stupňoch formácie a teologického štúdia.