Nachádzate sa tu: Domov > Knižnica > Glóbus v Jasovskej knižnici

Glóbus v Jasovskej knižnici

 

V tajomnom pološere knižničnej sály Premonštrátskeho opátstva v Jasove už 150 rokov robí nenápadne vznešenú spoločnosť tisíckam zväzkov kníh aj historický glóbus z r. 1871-1874, pochádzajúci z dielne významnej pražskej firmy Jan Felkl & syn. Doposiaľ sa nám o ňom zachovalo iba minimum informácii, keďže sa mu dlhodobo darilo unikať pozornosti odborníkov, či už pri súpise starých glóbusov v Československu (Kuchař, 1964), pri súpise pamiatok na Slovensku (Harminc a kol., 1967), alebo pri súpise hnuteľných pamiatok Východoslovenského kraja (Frický, 1969). Značný podiel má na tom aj skutočnosť, že na Slovensku sa historickým glóbusom venuje relatívne malá pozornosť, čím pre nás predstavujú málo známu súčasť európskeho kultúrneho dedičstva, oplývajúceho nepochybnou vedeckou, umeleckou a historickou hodnotou.

V slovenských zbierkových inštitúciách sa historické glóbusy objavujú sporadicky, pochádzajú najmä z 18. a 19. storočia. Najstarší na Slovensku zachovaný glóbus je hviezdny glóbus z roku 1603, vyrobený v Amsterdame holandským kartografom Willemom Janszoonom Blaeuom (1571-1638) a nachádza sa v Podunajskom múzeu v Komárne. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky rozhodol dňa 25. 2. 2011 o vyhlásení súboru deviatich historických glóbusov zachovaných v Lyceálnej knižnici v Bratislave za národnú kultúrnu pamiatku (č. ÚZPF HNKP 12006).

Ako prvý historický glóbus na Slovensku bol za hnuteľnú národnú kultúrnu pamiatku (č. ÚZPF HNKP 5688) vyhlásený práve glóbus v jasovskej knižnici ešte v r. 1985. Do r. 2011 bol aj jediným historickým glóbusom na Slovensku so statusom národnej kultúrnej pamiatky. O dlhodobé zapožičanie jasovského glóbusu pre stálu expozíciu dejín slovenskej literatúry prejavilo v r. 1993 záujem vtedajšie Literárne múzeum Matice slovenskej v Martine, no bez úspechu. Glóbus neopustil priestory jasovskej knižnice až do novembra 2020, kedy bol dočasne premiestnený do Východoslovenskej galérie v Košiciach, ako exponát v rámci výstavy Umením a slovom - kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove, realizovanej pri príležitosti 900. výročia založenia Rádu premonštrátov. Tu bude k videniu do 25. augusta 2021.

Aký bol však jeho príbeh v rámci dejín glóbusov aj jasovských premonštrátov? Prečo nás tak glóbusy nadchýnajú a dodnes ich považujeme za atraktívne dekoratívne prvky v našich interiéroch?

 

„Zem je guľa“ - z histórie glóbusov

Glóbusy boli po celé stáročia nenahraditeľnou navigačnou pomôckou učencov a námorníkov z rôznych kultúr a národov, pri štúdiu geografie a astronómie. Ako najstaršie známe vedecké prístroje sa stali sa symbolom vedy, vzdelanosti a odvekej túžby človeka po poznaní a objavovaní stvoreného sveta a vesmíru, spojenej s hľadaním  zmyslu ľudského bytia v ňom.

Už v 4. storočí pr. Kr. poznala grécka kultúra, že svet je guľatý, na základe Aristotelovho (384-322 pnl.) pozorovania, ktorý si všimol guľatý tieň Zeme dopadajúci na Mesiac počas jeho zatmenia. Najstarší známy guľatý model Zeme vyhotovil grécky filozof Kratos z Mallosu (180-145 pnl.) v 2. stor. pnl. Alexandrijský astronóm a „otec geografie“ Klaudius Ptolemaios (85-165) v 2. stor. n. l. popísal presnú vedeckú metódu stanovenia polohy miesta na planéte pomocou tzv. sférických súradníc, ktoré sa stali základom pre neskoršie vedecké glóbusy.

Starovekí filozofi vnímali ako sféru (guľu) nielen samotnú Zem, ale aj nebo a preto sa glóbusy vyhotovovali vždy v dvoch paralelných líniách - pozemskej a nebeskej. Mapovanie nebies bolo mimoriadne dôležité pre námorníkov a navigátorov, ktorí sa po moriach dokázali plaviť práve pomocou pozícií hviezd. Zemský (terestriálny) a nebeský (celestiálny) glóbus spoločne ako pár tvorili kompaktný model vesmíru, ktorý starovekým filozofom umožňoval skúmať a demonštrovať vzťah medzi Zemou a nebesami a tak rozvíjať kozmografiu.

S pádom Rímskej ríše sa poznanie o guľatom tvare sveta postupne vytratilo, v nasledujúcich storočiach však na neho nadviazali  učenci východných kultúr (arabská, perzská, indická, čínska), ktorí sa stali uchovávateľmi a šíriteľmi antických poznatkov. V kresťanskej Európe medzitým zvíťazilo presvedčenie, že svet je plochý disk obklopený oceánom. Náuka o guľovom tvare Zeme sa síce sporadicky objavovala v dielach niektorých stredovekých učencov, nanovo sa presadila až v predvečer európskych zámorských objavov. Práve v roku 1492 významný moreplavec a kartograf Martin Behaim (1459-1507) z Norimbergu vyhotovil najstarší zachovalý zemský glóbus, tzv. Erdapfel, ako jedno z posledných kartografických diel, ktoré zachytávali svet pred objavením Ameriky. Oboplávanie Zeme flotilou Fernanda Magellana (1480-1521) v rokoch 1519-1522 definitívne potvrdilo guľatý tvar Zeme.

 

Objavovanie sveta a rozmach výroby glóbusov

Obdobie veľkých zemepisných objavov v priebehu nasledujúcich storočí prinieslo obrovský nárast záujmu o geografiu, kartografiu a astronómiu, ruka v ruke s produkciou zemských a nebeských (hviezdnych) glóbusov s podrobnými opismi. O nové objavy sa najviac zaujímali nielen námorníci, navigátori a prieskumníci, ale taktiež aj štátnici a diplomati, ktorí potrebovali vedieť o zmenách v rovnováhe síl pri dobývaní novej krajiny, duchovenstvo, hľadajúce nové oblasti pre šírenie evanjelia a obchodníci, ktorí počítali s rozšírením svojich obchodných sfér. Panovníci vysielali rôznych prieskumníkov, aby v ich mene našli a dobyli novú zem za účelom zakladania kolónií. Po návrate prieskumníci poskytli výrobcom glóbusov svoje lodné denníky a zápisky z novoobjavených území. Intenzívnou spoluprácou prieskumníkov, kartografov, astronómov, maliarov, rytcov, vydavateľov a mecénov mohli vznikať impozantné a jedinečné glóbusy vysokej umeleckej a technickej kvality, s ručne kolorovanými konšteláciami hviezd, líniami kontinentov a námorných ciest. Toto autorsko-vydavateľské pozadie zároveň úzko prepájalo glóbusy s knižnou kultúrou. Glóbusy sa zvyčajne vyrábali v kníhtlačiarskych, resp. kartografických dielňach ako glóbusový pár (hviezdny a zemský) - od jedného autora, v jednom štýle, s rovnakým priemerom, osadené v rovnakom stojane. Centrom výroby glóbusov sa v 16. storočí stal Norimberg, v 17. storočí to bol Amsterdam, Benátky, Rím a Paríž.

 

Symbol bohatstva a vzdelanosti

Prvé glóbusy s najnovšími objavmi dostávali do darov predovšetkým panovníci, pretože symbolizovali kontrolu nad ich krajinami a novozískanými územiami. Odrážali túžbu človeka po poznaní a dobývaní nových svetov. Možnosť skúmať a vlastniť umelecky zhotovený zmenšený model známeho sveta a hviezdnej oblohy bol exkluzívnym, fascinujúcim a priam transcendentným zážitkom, prebúdzajúcim zberateľské nadšenie. Nebol to predmet, ktorý mohol vlastniť obyčajný človek a jeho vlastníctvo bolo skôr výsadou. Na dlhé obdobie sa tak glóbus stal emblémom moci a bohatstva najvyšších spoločenských vrstiev – panovníkov, biskupov, šľachticov a osvedčených obchodníkov.

S pribúdajúcimi zemepisnými objavmi a s novými technikami tlače začala napredovať aj výroba glóbusov. Postupne sa v priebehu 17. a 18. storočia glóbusy stávali módnym a dostupnejším artiklom, no stále so sebou prinášali závan exkluzivity. Svojim umelecko-remeselným vyhotovením plnili dekoratívnu aj praktickú funkciu, nakoľko sa na nich postupne zaznamenávali najnovšie objavy. Stávali sa dôležitými vedeckými pomôckami, obľúbenými zberateľskými objektmi a doplnkami interiérov salónov, knižníc, či tzv. kabinetov kuriozít. Ako atribút blahobytu, vedy, vzdelanosti a poznania sa glóbus stal charakteristickým prvkom v množstve umeleckých diel, vrátane portrétnych a nástenných malieb, alebo knižných grafík s podobizňami vzdelancov a rôznymi  alegorickými vyobrazeniami.

 

Glóbusy v Uhorsku

Do Uhorska a na dnešné územie Slovenska sa glóbusy dovážali najmä z krajín svojho pôvodu – z Nemecka a Holandska, no je pravdepodobné, že výrobcovia glóbusov sa pohybovali už na kráľovských dvoroch Mateja Korvína (1458-1490) a Vladislava II. (1490-1516). Najstaršie zmienky o prítomnosti glóbusov v súkromnom vlastníctve na slovenskom území nachádzame v inventároch majetku šľachtických sídiel zo 17. storočia. Do polovice 18. storočia sa glóbusy dovážali do Uhorska, predovšetkým ako luxusný tovar pre šľachtu a prelátov. Dovážali ich  súkromné osoby, obchodníci a tiež kníhkupci.

V priebehu 18. storočia sa s  rozšírením výroby a postupným znížením ceny glóbusy stali súčasťou majetku nielen najbohatších ľudí, ale aj mešťanov, vzdelancov, zberateľov, uhorských škôl a ich knižníc, čo úzko súviselo aj so zavedením geografie ako samostatného vyučovacieho predmetu, v rámci tereziánskej školskej reformy Ratio educationis v r. 1777. Dovtedy boli zemepisné poznatky súčasťou výkladu gréckych a rímskych reálií, vo vyššom stupni vzdelávania sa prírodné vedy vyučovali v rámci filozofie. Výučba zemepisu za pomoci nebeského a zemského glóbusu napomáhala žiakom a študentom pojať základy zemepisnej vedy, jej dejín, matematického zemepisu, kartografie a kozmografie.

 

Glóbus ako učebná pomôcka

V službách pedagogiky sa glóbusy ocitli už v priebehu 17. storočia, kedy ich na svojich školách aktívne využívali jezuiti aj piaritsti, ako hlavní nositelia barokovej vzdelanosti na našom území. Dokazujú to zmienky v katalógoch ich zaniknutých knižníc, či heslá GeographiaAstronomia v populárnom encyklopedickom slovníku z  r. 1670 Apparatus eruditionis tam rerum quam verborum per omnes artes et scientias, od bavorského jezuitu Michaela Pexenfeldera (1613-1685). Dva glóbusy – hviezdny a zemský z r. 1680 a 1681 od benátskeho kartografa Vincneza Coronelliho (1650-1718) - vlastnili jezuiti aj na Trnavskej univerzite. V r. 1777 sa dostali do Budína, kde sú dodnes vo vlastníctve Univerzitnej knižnice v Budapešti.

Priekopníkom vo výučbe zemepisu bol významný osvietenský vzdelanec, pedagóg a polyhistor Matej Bel (1684-1749), ktorý na evanjelickom lýceu v  Prešporku vyučoval zemepis ako samostatný predmet v dobe, kedy to bolo nevídané aj na zahraničných školách. Pre tieto účely sa v lýceu snažil budovať kvalitnú zbierku atlasov, máp a glóbusov. V rukopise ostala jeho prvá učebnica uhorského zemepisu Kurtze Einleitung zur geographischen Kenntnis von Ungarn, na ktorú v r. 1748 nadviazal Belov spolupracovník historik, geograf a rektor lýcea Ján Tomka-Sásky (1692-1762) so svojim učebnicovým dielom Introductio in orbis antiqui et hodierni geographiam. Úvod pre túto učebnicu napísal Matej Bel, kde hodnotí vývoj geografie a význam štúdia zemepisu, vrátane podrobného opisu správneho používania glóbusov a máp. K výučbe odporúča požívať glóbusy z dielní kartografov Johanna Gabriela Doppelmayra (1677-1750) a Johanna Baptistu Homanna (1664-1724).

V roku 1777 vyšlo vďaka rektorovi gymnázia v Banskej Štiavnici Jánovi Severinimu (1716-1789) druhé prepracované vydanie tejto učebnice, kde sa v rozsiahlom úvode zmieňuje aj o pláne vydať ku nej malý a cenovo prístupný glóbus, v spolupráci s bratislavským tlačiarom Jánom Michalom Landererom (1726-1795) a (zrejme rytcom) Jozefom Marianim. Tento plán sa však nepodarilo uskutočniť a glóbusy sa aj napriek statusu nevyhnutnej učebnej pomôcky získavali školám veľmi ťažko, pretože ich cena bola stále relatívne vysoká. Napríklad v roku 1757 glóbusový pár a armilárna sféra od Doppelmayra stála 48 zlatých. Povinné predpisy Ratio educationis tak mnohých uhorských pedagógov a vzdelancov viedli k núdzovej vlastnoručnej výrobe glóbusov.

Prvé sériovo vyrábané uhorské glóbusy pochádzajú až z roku 1840. Išlo o Prvý uhorský zemský a hviezdny glóbus  s popisom v maďarskom jazyku. Boli vyrábané vo Viedni a  Paríži pod gesciou uhorského astronóma a politika Karola Nagya (1797-1868), ako glóbusový pár s rovnakým priemerom (32 cm), stojanom, horizontálnym aj meridiánovým kruhom. Tieto glóbusy mali prioritne plniť funkciu štandardnej učebnej pomôcky a vďaka štedrému mecenátu grófa Kazimíra Batthyányho (1807–1854) boli bezplatne distribuované do všetkých uhorských stredných a vyšších škôl, vrátane príručky s návodom na ich použitie. Dostali sa aj do vedeckých inštitúcií a k rôznym súkromným vlastníkom. V období Bachovho absolutizmu (1849-1860) prevládali na uhorských školách české, rakúske a nemecké glóbusy.

 

Glóbusy z firmy Jána Felkla

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v r. 1867 na objednávku uhorského štátu navrhol nový školský glóbus v maďarčine peštiansky profesor geografie a rodák z Veľkého Slavkova Ján Hunfalvy (1820-1888). Zemský glóbus s priemerom 24 cm a titulom „Naša Zem podľa najnovších objavov“ sa začal vyrábať v renomovanej českej dielni Jána Felkla (1817-1887) v Roztokách pri Prahe, ktorej výrobky mali status oficiálnych školských pomôcok rakúsko-uhorského ministerstva pre vyučovanie. Pri ďalších návrhoch glóbusov v maďarčine stál významný uhorský pedagóg, geograf a kartograf Pavol Gönczy (1817-1892). Ako štátny tajomník uhorského ministerstva školstva bol poverený dlhodobou spoluprácou s firmou Jána Felkla (po r. 1871 Felkl & syn) na objednávke ďalších glóbusov pre uhorské školy. Pripravil návrhy troch zemských glóbusov s priemermi 22, 32 a 48 cm, aj s ich hviezdnymi protipólmi. Medzi rokmi 1868-1872 sa tak z Prahy do uhorských škôl a rôznych inštitúcií podarilo distribuovať 6000 glóbusov v maďarskej jazykovej mutácii.

 

Felklov glóbus v jasovskej knižnici

Jeden zo zemských glóbusov s priemerom 48 cm bol zakúpený aj premonštrátmi v Jasove pre ich kláštornú knižnicu, ktorá sa v tom období nachádzala na prízemí východného krídla (konventu) jasovského kláštora. Tu sa stal trvalou súčasťou knižničného vybavenia aj po svojom presťahovaní do hlavnej barokovej knižničnej sály v r. 1893-1897. Podľa fotodokumentácie zo začiatku 20. storočia bol umiestnený na stole, v strede knižničnej sály. Glóbus bol vyrobený z lisovanej slamenej lepenky, zahladenej sadrou a pokrytej dvanástimi papierovými mapovými segmentmi s farebnou litografiou. Zemeguľa bola osadená do dreveného trojnohého podstavca s dvanásťbokým horizontálnym kruhom so svetovými stranami, kalendárnymi mesiacmi a dvanástimi znameniami zverokruhu. Stredom glóbusu prechádza mosadzná os ukotvujúca pohyblivý meridiánový kruh s vyrytou stupnicou. Na južnej pologuli, medzi 240. a 270. poludníkom sa pod rovníkom nachádza kartuša s výrobným titulom: „A FÖLD magyarul szerkesztette Gönczy Pál a m. kir. közoktatásügyi minister megrendeléséböl kiadta FELKL J. ES FIA ROZTOKON PRAGA MELLET“. Nultý poludník podľa stáročnej tradície prechádzal Kanárskym ostrovom Ferro až do r. 1884, kedy bol nahradený tzv. greenwichským poludníkom. Okolo južného pólu je v ešte neúplnej podobe zakreslené aj územie Antarktídy. V už rozdelenom Rakúsko-Uhorsku môžeme na území dnešného Slovenska vidieť zaznačenú Bratislavu (Poszony) a Karpaty (Kárpátok).

Kvôli viacerým chybám a nepresnostiam v Gönczyho kartografickom spracovaní boli tieto glóbusy odbornou verejnosťou kritizované. Taktiež za veľmi krátku dobu stratili svoju aktuálnosť a v r. 1908 bolo ich používanie na uhorských školách zakázané. Od r. 1896 boli nahradzované precíznymi glóbusmi uhorského geografa a kartografa Emanuela Kogutowicza (1851-1908). Napriek strate svojho praktického účelu však Feklove glóbusy ostali vďaka svojmu kvalitnému technickému a umeleckému vyhotoveniu nielen vďačným dekoratívnym prvkom interiérov, ale s pribúdajúcimi desaťročiami aj zberateľským objektom s historickou hodnotou. Vo svojej dobe boli glóbusy z firmy Felkl považované za bezkonkurenčne najlepšie a podarilo sa im získať prestížne ocenenia aj na svetových výstavách vo Viedni a Paríži.

 

Ďalšie glóbusy u jasovských premonštrátov

Vzhľadom na vzdelávaciu úlohu jasovských premonštrátov a vedenie viacerých školských inštitúcií, ktorými boli po r. 1802 poverení, je pravdepodobné, že v priebehu 19. storočia si museli zabezpečiť glóbusy pre potreby výuky geografie na gymnáziách v Levoči, Rožňave, Veľkom Varadíne a v Košiciach, ale aj na teologickej škole v Jasove. Vďaka mecenátu grófa Batthyányho bola v r. 1840 do každého gymnázia v správe jasovských premonštrátov zaslaná dvojica Prvého uhorského zemského a hviezdneho glóbusu. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní premonštráti aktualizovali svoje školské zbierky glóbusmi z pražskej dielne Jána Felkla. Ešte v roku 1870 vyšlo nariadenie o povinnosti škôl vlastniť v kabinetoch učebných pomôcok glóbus, ktorého výhradným dodávateľom sa v roku 1874 stal pre celú rakúsko-uhorskú monarchiu práve Felkl. Jeden z tzv. Felklových glóbusov sa zrejme nachádzal aj v interiéri premonštrátskeho kláštora v Lelese (okr. Trebišov) a po prevoze tamojšej knižnice do kláštora v Jasove v r. 1948, bol na krátku dobu, spolu s rôznym mobiliárom a archiváliami, uskladnený na kláštornej chodbe, pozdĺž opátskeho chrámu sv. Jána Krstiteľa. Ďalšie osudy tohto, ako aj ďalších glóbusov zo školských zbierok jasovských premonštrátov nám zatiaľ nie sú známe.

Návštevníci a obdivovatelia jasovskej knižnice možno netušia, že sa v jej interiéri nachádzajú ešte mnohé ďalšie glóbusy. Väčšina z nich je ukrytá v početných knižných grafikách prevažne zemepisných a encyklopedických diel zo 17. ,18. a 19. storočia, uložených v regáloch knižnice. Najviditeľnejší je glóbusový pár na strope knižnice, ktorý v r. 1776 dômyselne zakomponoval Johann Lucas Kracker pri freskovej výmaľbe alegórie štyroch univerzitných fakúlt. Postava zamysleného starca sediaceho na skale, ktorý má pri svojich nohách zemský aj hviezdny glóbus so zväzkami kníh, má personifikovať Filozofiu, pod ktorú v tom čase boli zaraďované aj prírodné vedy, vrátane geografie.

V závere možno už len dodať – majme v tomto letnom cestovateľskom čase našu myseľ i oči otvorené, pripravené objavovať a obdivovať krásy nášho guľatého sveta, vrátane jasovskej knižnice a jej glóbusov.

 

spracovala:  Mgr. Veronika Timuľáková

knihovník, historik

 

 

Pramene a literatúra:

 

Archív Krajského pamiatkového úradu v Košiciach: Evidenčný list hnuteľnej kultúrnej pamiatky Vs 5688/H (č. ÚZPF HNKP 5688). Košice, 1985.

 

Balážová, Barbara. »Hic Jason novus incole Jasovianae Phoebus adoreae« – einige Bemerkungen zum ikonographischen Programm der Bibliothek von Jasov. In: Ars,  roč. 47 (2014), č. 1, s. 70 – 83. Dostupné na: http://www.dejum.sav.sk/docs/mag/ARS_2014_1.pdf

 

Frický, Alexander: Pamiatky hnuteľné Východoslovenského kraja v štátnych zoznamoch. II. Košice, 1969.

 

Harminc, Ivan a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku. Zväzok 1, A-J.  Bratislava, 1967.

 

Klinghammer, István: A föld- és éggömb – az oktatás eszköze, a lakás dísze… In: Magyar Tudomány, A Magyar Tudományos Akadémia folyóirata, roč. 178 (2017), č. 3, s. 377-379. Dostupné na: http://www.epa.hu/00600/00691/00162/pdf/EPA00691_mtud_2017_03_377-380.pdf

 

Kollárová, Ivona: Historické glóbusy z Lyceálnej knižnice. In: Pamiatky a múzeá. Revue pre kultúrne dedičstvo, roč. 59, č. 1/ 2010, s. 8-11

 

Kollárová, Ivona: Sphaera – projekt záchrany a prezentácie historických glóbusov. Dejiny glóbusov. Dostupné na: http://www.ukold.sav.sk/uk_pre_SAV/globusy/category/dejiny-globusov/

 

Kollárová, Ivona: Vydavatelia v 18. storočí. Trilógia k dejinám typografického média. Bratislava, 2006.

 

Kovácsová, Sylvia (red.): Ratio educationis 1777 a 1806: prvá jednotná sústava výchovy a vzdelávania v dejinách našej kultúry. Bratislava, 1988.

 

Kuchař, Karel: Register of Old Globes in Czechoslovakia. In: Zprávy geografického ústavu ČSAV, 1964, s. 7-13.

Dostupné na: http://www.mapovasbirka.cz/kuchar/index.php/en/clanky/send/2-clanky/76-register-of-old-globes-in-czechoslovakia

 

Laurentis, Camilla de: Artistic Cartography 2: The Charming History of Ancient Globes. In: DailyArt Magazine, 2020. Dostupné na: https://www.dailyartmagazine.com/artistic-cartography-globes/

 

Nádaská, Katarína: Kat. 103 Stolový terestriálny glóbus. In: Umením a slovom - kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove. Through art and word - the Cultural Heritage of the Premonstratensian Order in Jasov. Košice, 2021,  s. 207-208

 

Novotná, Eva: Jan Felkl & syn továrna na glóby. Jan Felkl & Son a Globe-Making Factory. Praha, 2017.

 

Oberhummer, Eugen: The history of globes: a review. In: Geographical Review, roč. 14, 1924, č. 1, s. 101-112. Dostupné na: https://www.jstor.org/stable/208358

 

Orosz,  Jószef: Magyar földtékek, In: Hirnök, roč. 4 (1840), č. 83, 15. 10. 1840, s. 3. Dostupné na: https://adt.arcanum.com/en/view/Hirnok_1840/?pg=0&layout=s

 

Pexenfelder, Michael: Apparatus eruditionis tam rerum quam verborum per omnes artes et scientias. Sulzbach, 1680. Dostupné v: Knižnica Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, Sg. E 505

 

Tomka – Szásky, Ioannes; Severini, Ioannes: Introdvctio In Orbis Antiqvi Et Hodierni Geographiam. Posonii - Cassoviae, 1777. Dostupné v: Knižnica Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, Sg. H 54

 

Timuľáková, Veronika: Knižnica jasovského kláštora – Thesaurus Scientiae Et Sapientiae. In: Umením a slovom - kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove. Through art and word - the Cultural Heritage of the Premonstratensian Order in Jasov. Košice, 2021,  s. 42-59

 

Foto / zdroje / autori:

 

001 – Glóbus z Jasova, celok, foto VSG Košice – katalóg, foto: Milan Bobula

 

002 - Glóbus v interiéri jasovskej knižnice,   r. 1918, foto : Vavrinec  Tibor Špilka, OPraem.

Zdroj: Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov,  Zbierka fotografií

 

003 - Glóbus v interiéri jasovskej knižnice,  20.-30. roky 20. stor.,  foto : Vavrinec  Tibor Špilka, OPraem. Zdroj: Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov,  Zbierka fotografií

 

004 - Glóbus v interiéri jasovskej knižnice,  r. 1984, Zdroj: Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov,  Zbierka fotografií

 

005 - Glóbus v interiéri jasovskej knižnice,  r. 1984, detail, Zdroj: Rád premonštrátov - Opátstvo Jasov,  Zbierka fotografií

 

006 - Glóbus zemský a nebeský na strope jasovskej knižnice, detail freskovej kompozície „Alegória štyroch fakúlt“ od Johanna Lucasa Krackera (1776), foto: Veronika Timuľáková

 

007 – Jasov a glóbus v knižnici. Zdroj (reprofoto): Katalóg výstavy Umením a slovom - kultúrne dedičstvo Rádu premonštrátov v Jasove. Through art and word - the Cultural Heritage of the Premonstratensian Order in Jasov. Košice, 2021, s. 58

 

008 - Glóbus zemský nesený mytologickou postavou titana Atlasa, titulný list historicko-numizmatického atlasu od nemeckého historika, heraldika a numizmatika Johanna Davida Köhlera Descriptio Orbis Antiqvi in XLIV. Tabulis (Nürnberg, po r. 1724). Zdroj: Knižnica Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, Sg. H 15 fol.

 

009 – Glóbus z Jasova na výstave Umením a slovom, VSG Košice, foto: Tibor Czitó

 

010 -  Jan Felkl (1817-1887), zakladateľ významnej firmy na výrobu glóbusov

Zdroj (reprofoto): Novotná, Eva: Jan Felkl & syn továrna na glóby. Jan Felkl & Son a Globe-Making Factory. Praha: Univerzita Karlova, Přírdovědecká fakuta, 2017, s. 9

 

011 - Ferdinand Felkl (1846-1925), starší syn Jana Felkla spoločník vo firme od r. 1870

Zdroj (reprofoto): Novotná, Eva: Jan Felkl & syn továrna na glóby. Jan Felkl & Son a Globe-Making Factory. Praha: Univerzita Karlova, Přírdovědecká fakuta, 2017, s.  18

 

012 - Kryštof Žigmund Felkl (1855-1894), mladší syn Jana Felkla, spoločník vo firme od r. 1875. Zdroj (reprofoto): Novotná, Eva: Jan Felkl & syn továrna na glóby. Jan Felkl & Son a Globe-Making Factory. Praha: Univerzita Karlova, Přírdovědecká fakuta, 2017, s. 14

 

013 - Glóbus zemský a nebeský v alegorickom vyobrazení, frontispis diela nemeckého historika a geografa Philippa Clüvera Introductio in Universam Geographiam (Amsterdam, 1697). Zdroj: Knižnica Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, Sg. H 9/4r.

 

014 - Glóbus zemský a nebeský, sprevádzané postavami Ptolemaia a Erastoténa, titulný  list diela nemeckého historika a geografa Philippa Clüvera Introductionis in Vniversam Geographiam, tam Veterem, quam Novam, Libri VI. (Leiden, 1629). Zdroj: Knižnica Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, Sg. H 20

 

015 - Glóbus a kartografické pomôcky v alegorickom vyobrazení, frontispis druhého vydania diela slovenského geografa, historika a pedagóga Jána Tomka-Sáskyho Introdvctio In Orbis Antiqvi Et Hodierni Geographiam, In Duos Tomos Divisa...(Posonii - Cassoviae, 1777), ktoré pripravil a prepracoval slovenský pedagóg a polyhistor Ján Severini. Zdroj: Knižnica Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, Sg. H 54

 

016 – Jasov, knižnica s glóbusom (hist.foto), zdroj: obr. 17 – katalóg: orig. In: SNA Bratislava

 

017 – Weiber, Beregi Samuel Sándor: Komoly munka. /Vážna práca./ Foto z výstavy Premontreiek 900. A 900 éves premontrei rend története Magyarországon. (Magyar Nemzeti Múzeum, Budapest). Autor: Anna Tüskés

 

018 - Glóbus z Jasova na výstave VSG Umením a slovom, foto: Tibor Czitó

 

019 – Vzdelanec a jezuita Atanasius Kricher študujúci pri glóbuse, frontispis 70. zväzku kompletného diela nemeckého osvieteneckého spisovateľa Christopha Martina Wielanda. Zdroj: Knižnica Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, Sg. L 216/45

 

 

nach oben