Nachádzate sa tu:   - Pozdrav Svätého otca generálnemu opátovi Jozefovi Woutersovi, O. Praem.

novinky

Pozdrav Svätého otca generálnemu opátovi Jozefovi Woutersovi, O. Praem.

2021-06-05

NAJCTIHODNEJŠIEMU OTCOVI JOZEFOVI WOUTERSOVI,

GENERÁLNEMU OPÁTOVI PREMONŠTRÁTSKEHO RÁDU

Počul som dobré správy, že ste oznámili jubileum na oslavu 900. výročia  založenia rádu v Prémontré sv. Norbertom, prvej komunity, z ktorej sa rozvinul premonštrátsky rád. Sv. Norbert je právom uznávaný ako jeden z najhorlivejších architektov gregoriánskej reformy. Narodený okolo roku 1075, stal sa kanonikom kapituly v Xantene po svojich cirkevných štúdiách. Prostredníctvom vtedajšieho kolínskeho biskupa, Frederika, bol dosadený k dvoru cisára Henricha V. Tak sa Norbert zapojil do udalostí, ktoré poznačili začiatok 12. storočia. Kým cisár a ríšski páni si nárokovali právo osobne zasahovať  do menovania biskupov a opátov, v cirkvi vzrástla nová citlivosť na požiadavky evanjelia a na poslanie vlastné kléru. Objavilo sa nemálo mužov a žien, inšpirovaných Bohom, spochybňujúcich oddanosť služobníkov cirkvi, ktorý hľadeli len na svetské záujmy. Norbert bol jeden z nich.

Keď v roku 1115, na vrchole boja o investitúru, si musel vybrať medzi cisárom a pápežom, nasledoval kolínskeho biskupa Frederika, aby začal duchovnú cestu, ktorá ho doviedla ku konverzií, po dlhom procese rozlišovania. Norbert sa vzdal svojho života na cisárskom dvore, a rozhodol sa žiť „ Solo Christo Duce “ a prijať štýl života, inšpirovaný apoštolmi. Vysvätením za diakona a kňaza v ten istý deň, zanechal bohatý odev dvorana a obliekol si hábit kajúcnika. Najprv sa snažil presvedčiť spolubratov z xantenskej kapituly prijať nový štýl života, bližšie požiadavkám evanjelia, no márne. Preto sa Norbert rozhodol poradiť sa s inými duchovnými vodcami : s benediktínskym opátom Konom zo Siegburgu a s pustovníkom Ludolphom. V Rolducu sa zoznámil s komunitou kanonikov, ktorých život bol založený na regule sv. Augustína. A tak  aj on začal kázať  o pokání a obrátení a viesť život modlitby a umŕtvovania; a – čo nebola zvyčajná prax v tej dobe – často, ak nie denne, sláviť Eucharistiu.

Komunity vášho rádu prijali toto dedičstvo a po deväť storočí vykonávajú svoje poslanie v duchu reguly sv. Augustína, vo vernosti kontemplácií a kázaniu evanjelia, čerpajúc z eucharistického tajomstva, zdroja a vrcholu život cirkvi.

Tento spôsob života bol príčinou kritiky na Norberta : žil ako asketický pustovník, no stále poberal príjem, na ktorý mal nárok, ako kanonik. Kázal, ale s akým mandátom ? Prinútený podobnými námietkami, rozhodol sa Norbert pre život putujúceho kazateľa. Inšpirovaný Ježišovými apoštolmi, odišiel a prišiel do Saint Gilles v Provence. Kráčal pešo, len s jedným kusom odevu, plášťom a palicou, nesúc neustále so sebou všetko potrebné pre slávenie Eucharistie, v spoločnosti dvoch spolupútnikov. V Saint Gilles stretol pápeža Gelasia II., ktorý mu povolil vykonávať funkciu putovného kazateľa.  Dnes, viac ako inokedy, bratia, je nutné ohlasovanie dobrej zvesti a zo strany každého, najmä kňazov, si vyžaduje bohaté nasadenie a, oveľa viac, silnú súdržnosť medzi hlásaným slovom a životom – osobným i navonok.

Od svojej konverzie, počas celého svojho života, Norbert bol verným služobníkom evanjelia a milujúcim synom cirkvi, oddanej pápežovi. Za účelom potvrdenia jeho statusu kazateľa a stretnutia s novým pápežom – Kalixtom II., zvoleným v 1119, vrátil sa do severného Francúzska, kde stretol svojho priateľa z detstva, biskupa Burcharda z Cambrai, ktorý sa divil jeho zmene života. Za týchto okolností, Norbert stretol Huga de Fosses, kaplána biskupa z Cambrai. Hugo takisto hľadal štýl života priľnavejší k evanjeliu a počas tohto stretnutia rozoznal ten dar od Prozreteľnosti. S dovolením biskupa, Hugo sa stal Norbertovým spoločníkom a nasledoval ho. Neskôr sa stal prvým opátom Prémontré.

Norbertove životopisy nám hovoria, ako celou cestou uzdravoval chorých, vyháňal zlých duchov a zmieroval znepriatelené rodiny. Tieto zmierenia prinášali pokoj do regiónov, kde ľud veľmi trpel pod pokračujúcimi miestnymi konfliktmi. Preto je Norbert považovaný za apoštola mieru. Konal Božie dielo, v mene Kristovej lásky k blížnemu. Starší autori tvrdia, že Norbert sa vždy ponoril do modlitby predtým, ako sa stal sprostredkovateľom zmierenia a obnovenia pokoja a že bol vždy verný sláveniu Eucharistie, aby stretol Pána, ktorého dielo túžil konať.

Na ceste do Reims, kde sa plánoval stretnúť s Kalixtom II., Norbert sa stretol s Bartolomejom, biskupom z Laonu, ktorý ho privítal v jeho diecéze. Ponúkol mu viacero miest na usadenie sa. Bol rok 1120 a Norbert si vybral údolie Prémontré. Tu zhromaždil skupinu nasledovníkov, s ktorými viedol intenzívny dialóg o podstate rodiaceho sa spoločenstva. Keďže viacero z nich, vrátane jeho samého, boli kanonici, všetci zložili kánonické sľuby podľa reguly sv. Augustína, na Vianoce 1121, v deň, ktorý sa uvádza ako založenie komunity v Prémontré. Tieto sľuby, v kontexte veľkého gregoriánskeho kánonického hnutia, boli potvrdením a prehĺbením ich pôvodných záväzkov. Toto, drahí bratia, je tiež zmysel vašich sľubov, ktoré ustanovujú silné puto medzi členmi komunity a cirkvou. A v týchto sľuboch je zakorenené poslanie modliť sa za celú cirkev a s ňou.

Prémontré spôsobuje od začiatku veľkú fascináciu. Veľa mužov a žien sa pridáva ku komunite kanonikov, ktorá zamýšľa odzrkadľovať prvotnú cirkev – opísanú v Skutkoch apoštolov. Počiatočný horlivý zápal bol prenesený do strohého náboženského života, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bola pohostinnosť a starostlivosť o chudobných a pútnikov. Od začiatku premonštráti preukazovali veľkú previazanosť  s ľudom mimo komunity. Aj preto rapídne rástol počet komunít, ktoré nasledovali Norbertov štýl života. Niekoľko existujúcich komunít si žiadalo pridružiť sa k Prémontré.

Drahí synovia a dcéry sv. Norberta, vždy majte otvorené srdce, ktoré otvára dvere vášho domu tým, ktorí hľadajú duchovnú radu, tým, ktorí žiadajú materiálnu pomoc, tým, ktorí chcú s vami zdieľať vašu modlitbu. Nech je vaša liturgia stále „ kánonická “, nech je chválou Boha, pre Boží ľud a s ľuďmi.

Norbertovo silné spojenie s Eucharistiou je neustálym zdrojom inšpirácie pre váš apoštolský život. V roku 1124, na žiadosť biskupa z Cambrai, prišiel do Antverp, kde čelil „ búrke “ vyvolanej Tanchelmom a jeho nasledovníkmi, ktorí odmietali platnosť sviatostí a predovšetkým Eucharistie, slávenej kňazmi žijúcimi v konkubináte. Norbert túto herézu vyvrátil. Vďaka tejto epizóde bol počas katolíckej reformy považovaný za apoštola Eucharistie. Ako vzor viery pre všetkých, a najmä pre kňazov, Norbert vždy čerpal silu zo slávenia Eucharistie, najmä v situáciách krízy alebo pri čelení ťažkým úlohám.

Pár rokov po založení Prémontré, v roku 1126, keď sa Norbert stal arcibiskupom v Magdeburgu, pápež Honorius II. mu schválil jeho spôsob života v komunitách, realizovaný podľa reguly sv. Augustína. Norbert sa nikdy nevrátil do Prémontré, vo svojom biskupskom meste však založil niekoľko komunít kanonikov, zameraných na evanjelizáciu okolitého regiónu. Ako arcibiskup, ostal verný pôvodnej evanjeliovej inšpirácií a podporoval pápeža v jeho zápase s cisárom, vynakladal všetku námahu na urovnanie vzťahov medzi nimi, zatiaľ čo zastával zásadu slobodného prístupu k cirkevným úradom.

V roku 1128 sa Norbert vzdal zodpovednosti za komunity pod jeho vedením. To viedlo jednotlivé opátstva k riadeniu vlastným opátom. Hugo de Fosses sa stal prvým opátom opátstva Prémontré,  a zároveň sa mu podarilo zjednotiť rastúci počet komunít, v rámci rádu, vlastnými štatútmi a generálnou kapitulou, ako najvyššou autoritou.

Deväť storočí neskôr, chceme poďakovať za hnutie, iniciované sv. Norbertom, ktorý bol schopný poučiť sa z existujúcich, osvedčených mníšskych založení, no jasne zachovať identitu členov rádu, ako rehoľných kanonikov. Počas tohto dlhého obdobia, viacero žien taktiež dodržiavalo Norbertov ideál, a ešte aj dnes sa zasväcujú kontemplatívnemu životu. Viacero laikov, kým ostávajú žiť vo svete, pridružujú sa k vašim komunitám skrze rôzne formy. Viacero kongregácií rehoľných sestier zdieľa vašu spiritualitu a ponúka seba službe  apoštolátu, najmä službe tým najzraniteľnejším, z dôvodu ich sociálneho postavenia, zdravia, či veku.  

A preto, počas stáročí, premonštrátske opátstva rozvíjajú intenzívne vzťahy s územiami, kde sa nachádzajú, pretože od počiatkov sa viacero kanonikov ponúka do pastoračnej starostlivosti vo farnostiach. A preto, opátstva nemusia byť  aktívne len v poskytovaní starostlivosti o chudobných, ale aj v rozvíjaní a udržiavaní kontaktov s ľuďmi zo všetkých sociálnych vrstiev.  Preto, inšpirácia sv. Norbertom ostáva živá a stále je jedným z bohatstiev cirkvi. Váš zakladateľ žil vo viacerých a rozličných prostrediach, ale za všetkých podmienok sa nechal viesť evanjeliom : či ako potulný kazateľ, predstavený komunity alebo biskup, pokračoval v počúvaní Boha a bratov, a bol schopný rozpoznať tú nasledovaniahodnú cestu vo viacerých životných okolnostiach, bez straty pohľadu na jeho základnú inšpiráciu.

Skrze príhovor najsvätejšej Panny Márie, vyvolenej sv. Norbertom za patrónku Rádu premonštrátov a neskôr vyhlásenej za kráľovnú Rádu, nech premonštráti, dnes rozšírení na piatich kontinentoch, ostávajú vždy verní životu ad instar Apostolorum.

Drahý brat, ako dôkaz hojných nebeských milostí, udeľujem osobitné apoštolské požehnanie tebe a všetkým členom Rádu, ako aj veriacim a laikom, pridruženým k vašim komunitám.

Rím, Bazilika sv. Jána v Lateráne, 6. jún 2021, spomienka sv. Norberta.

Zapečatené a podpísané

Francesco

 
Powered by CMSimpleRealBlog

   

  

nach oben